Osteoporóza je systémové ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty a zmenami makro- aj mikroštruktúry kostí s ich zvýšenou lámavosťou a zvýšeným rizikom zlomenín, nakoľko preriedená kosť sa stáva menej pružnou a pevnou. Ochorenie je hlavnou príčinou zlomenín kostí. Často po nepatrnom úraze, pričom medzi najčastejšie osteoporotické zlomeniny patria zlomeniny predlaktia v blízkosti zápästia, zlomeniny stavcov (často mnohopočetné) a zlomenina krčka stehennej kosti, ktorá je najzávažnejšia a môže mať často až život ohrozujúce následky. Medzi menej závažné, ale nepríjemné prejavy tejto choroby patrí znižovanie telesnej výšky, zmena zakrivení chrbtice prejavujúca sa najmä guľatým chrbtom, pozáťažové bolesti chrbtice i dlhých kostí atď.  V roku 2000 bolo v Európe približne 3,1 milióna nových osteoporotických fraktúr. Pritom zo všetkých zlomenín fraktúry bedra tvoria 21%, predlaktia 24%, chrbtice 16%, humeru 9%, ostatné fraktúry 30%. V roku 2050 sa predpokladá nárast zlomenín v oblasti bedra približne o 135%.

Osteoporóza je nielen veľmi rozšírená choroba, ale má aj závažné následky v podobe úmrtia a dramaticky zhoršenej kvalite života. Asi tretina osôb po zlomenine krčka stehennej kosti do roka zomiera a asi tretina je odkázaná na opateru iných. Ostatným sa zahojí úplne a sú schopní samostatne žiť! Zlomenina je na 7. mieste najčastejších príčin úmrtí hospitalizovaných pacientov na Slovensku. Riziko úmrtia po zlomenine stehennej kosti býva  u 50 ročnej ženy rovnaké ako úmrtie na rakovinu prsníka. Je 4x väčšie ako na rakovinu maternice!!! Zlomeniny stavcov tiež trvale znižujú kvalitu života svojou neodbytnou bolestivosťou a obmedzovaním hybnosti chrbtice.

Príčiny vzniku osteoporózy sú rôznorodé

Pri primárnej osteoporóze sú jej príčiny individuálne, a preto poznáme len predispozičné faktory (vek, rasa, pohlavie a pod.). Jej najzávažnejšie formy sú osteoporóza postmenopauzálna, senilná, ale aj idiopatická (t. j. z neznámej príčiny), osteoporóza mladých, dospelých, premenopauzálna a presenilná. Pri sekundárnej osteoporóze je vyvolávajúca príčina známa. Vzniká pri pri úbytku pohlavných hormónov, nedostatku vitamínu D alebo kalcia, nedostatočnej tvorby vitamínu D v organizme, či jeho vstrebávania. Proces rednutia kostí môže začať aj v priebehu niektorých ochorení, ktorými sú zápalové reumatické choroby, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítna žľaza, nadobličky…), ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, nádorové ochorenia a stavy po operáciách žalúdka, či vaječníkov. Na príčine je aj dlhodobé užívanie niektorých liekov, akými sú kortikosteroidy a niektoré ďalšie lieky. Známou a rovnako závažnou príčinou je aj dlhodobá imobilita.

Kedy ste v ohrození

V širšom zmysle je za osteoporózu zodpovedný vplyv civilizácie. Ide najmä o nedostatok pohybu, nesprávnej výživy, nedostatkom pobytu na slnku, z čoho vzniká úbytok vitamínu D, či nedostatok príjmu kalcia. Jednou z príčin osteoporózy a vysokého počtu zlomenín je aj to, že populácia starne. Je to paradoxne pozitívne a svedčí o zvyšujúcej sa priemernej dĺžke života človeka. Na pozore by sme sa mali mať aj v prípade keď trpíme niektorým z ochorení, ktoré podporujú rozvoj osteoporózy. Ide najmä o dlhodobé, chronické a zápalové ochorenia akými sú reumatizmus, chronický zápal čriev, či astma a s ňou spojený častý zápal priedušiek. Osteoporóza sa v priebehu posledných 20. rokov stala dlhodobo závažným epidemiologickým, sociálnym a ekonomickým problémom. Tento prudký nárast je spôsobený neustále sa zvyšujúcim vekom populácie, no predovšetkým negatívnou zmenou životného štýlu. Celosvetové štatistiky uvádzajú, že každá 3. žena a každý 5. muž nad 50 rokov sú ohrození rizikom osteoporotickej zlomeniny. Na zvyšujúce sa riziko ochorenia upozorňuje od roku 1996 Svetový deň osteoporózy. Osteoporózou je na svete postihnutých viac ako 200 miliónov ľudí. Na Slovensku ide približne o 8 %  z obyvateľstva, čiže viac ako 400 000 ľudí. Takmer každá tretia žena a piaty muž nad 50 rokov mali zlomeninu v dôsledku osteoporózy. Strava, ktorú konzumujeme obsahuje málo prospešných látok pre výstavbu kostného tkaniva, ľudia sa stali pohodlní, máme nedostatok fyzickej aktivity, kosti primerane nezaťažujeme, a preto nie je prekvapujúce, že osteoporóza je v spoločnosti rozšírená tak, ako nikdy predtým.

Základné rizikové faktory osteoporózy

• Vek / k ubúdaniu kostnej hmoty dochádza fyziologicky v priebehu starnutia každého človeka, čo je príčinou tzv. senilnej osteoporózy.
• Ženské pohlavie / u žien sa pridružuje menopauza, vyvinie sa tzv. postmenopauzálna osteoporóza.
• Genetika / množstvo kostnej hmoty je v 60 % dané geneticky, preto rizikovým faktorom je prítomnosť osteoporotických zlomenín u matiek.
• Vzrast, svetlý typ človeka / rizikovým typom je nízka štíhla blondína
• Faktory životného štýlu / nedostatočná pohybová aktivita, nedostatočný prívod vápnika, horčíka a vitamínu D, nadmerná konzumácia alkoholu, kofeínu a nikotínu.
• Ochorenia / napríklad porucha štítnej žľazy, prištítnych teliesok, reumatoidná artritída, ochorenia žalúdka, čriev, pečene…
• Lieky / napríklad hormóny nadobličiek, štítnej žľazy, na úpravu krvnej zrážanlivosti…

Prevencia proti osteoporóze a správne stravovanie

Na prevenciu nikdy nie je neskoro. Ideálne je, ak sa o zdravie svojich kostí začnete starať ihneď a nezáleží na tom, koľko rokov máte. Dnes už vieme, že osteoporóze sa dá predchádzať. Deti by mali mať dostatok pohybu, výživy s vysokým obsahom vápnika a určite treba myslieť a pravidelne dopĺňať o vitamín D3. Kritickým obdobím pre vznik osteoporózy a prvé prejavy je u žien začiatok menopauzy a u mužov vek nad 55 rokov. Dospelí by mali k prírodnému vápniku pravidelne pridávať aj vitamín D3 a vitamín K2, ktoré pomôžu vápnik vstrebať a následne ho nasmerujú priamo do kostí a zubov a zabránia usadzovaniu vápnika do ciev a mäkkých tkanív. Základom prevencie osteoporózy je zabezpečenie dostatočnej dávky kalcia a vitamínu D a dostatočná úroveň pohybovej aktivity.

• konzumujte pravidelne potraviny s vysokým obsahom vápnika (mlieko, kyslé mliečne výrobky, najmä jogurty, sardinky v oleji, orechy, listovú zeleninu, strukoviny, mak, bryndzu, tvaroh)
• obmedzte konzumáciu špenátu, kakaa a čokolády, lebo obsahujú látku oxalát, ktorá zabraňuje vstrebávaniu vápnika
• naopak pite ovocné a zeleninové šťavy, pretože vstrebávaniu vápnika kyslé prostredie pomáha
• soľte morskou soľou
• vyhýbajte sa redukčným diétam, pri ktorých ľudia zvyčajne majú nedostatočný príjem vápnika.

Vitamín D je potrebné pre naše telo zabezpečiť najmä v zimných mesiacoch (október až apríl) a v dávke cca 1000 IU denne. V lete stačí 30 minútový pobyt na miernom slnku. Osoby nad 65 rokov a najmä ľudia nevychádzajúci z príbytku potrebujú dennú dávku 1000 IU vitamínu D denne aj v lete. Všetkým pacientom treba odporúčať aspoň 45 minútovú pohybovú aktivitu s prekonávaním gravitácie, pravidelné cvičenie, či už plávanie, bicyklovanie alebo chôdza. Pre telo nie vhodný beh, skákanie, lyžovanie a športy s výskokmi! Pohyb a cielené cviky podporujú novú tvorbu kostnej hmoty a tým zlepšenie hustoty kostného tkaniva. Primerané pohybové aktivity posilnia svaly, ktoré potom účinnejšie chránia kosti. Okrem toho pacient bude v lepšej fyzickej kondícii. Zníži sa riziko zakopnutia a zlomeniny v dôsledku pádu. Medzi preventívne opatrenia patrí aj vylúčenie nadmerného príjmu bielkovín, soli a alkoholu. Je nevyhnutné vylúčiť alebo aspoň podstatne obmedziť fajčenie a minimalizovať vplyv ostatných stavov a ochorení, vedúcich k sekundárnej osteoporóze.

Výživa a osteopóroza

Vápnik je prvok, ktorý náš organizmus nevie vyrobiť. Hovoríme tomu, že je esenciálny. Preto ho musíme prijímať v strave. Odporúčaný denný príjem vápnika pre dospelého človeka je 1 g/deň. Adolescenti majú vyššie požiadavky na tvorbu kostného tkaniva, a to kvôli prudkému rastu. Príjem vápnika je u nich zvýšený na 1,2 g/deň. Tehotné ženy by mali v strave prijímať 1,4 g vápnika/deň. Toto číslo sa týka aj dojčiacich matiek, pretože vápnik sa vylučuje do materského mlieka. Najohrozenejšou skupinou (z hľadiska vzniku osteoporózy) sú seniori, ktorí by mali zo stravy prijímať až 1,5 g vápnika/deň. Asi 65 % celkového príjmu vápnika u Slovákov pochádza z mliečnych výrobkov. Jer nevyhnutné povedať, že nejde o najbohatší a najviac využiteľný zdroj vápnika v našej strave. V kategórii „najvyšší obsah vápnika“ je jednoznačným víťazom mak. Na 100 gvýrobku obsahuje takmer 1,4 g vápnika. Prvenstvo v „najvyššej vstrebateľnosti vápnika“ má kapustovitá zelenina, do ktorej patrí karfiol, kapusta, kel obyčajný a ružičkový, brokolica, kaleráb či žerucha. Zdrojom môže byť aj tvrdšia pitná voda, alebo minerálne vody. Vylúčiť by ste mali potraviny s vysokým obsahom fosforu a vlákniny. Nevhodná je aj nadmerná konzumácia kofeínových, kolových nápojov a alkoholu. Topené syry radšej vymeňte za tvrdé, mäkké nevyzreté, či tvarohové nátierky. Hladinu vápnika v tele znižuje aj pitie alkoholu a fajčenie. Situáciu alergie na mliečnu bielkovinu je potrebné väčšinou riešiť medikamentózne a konzumáciou rastlinných zdrojov vápnika (mak, sezamové semeno, slnečnicové semená, zelené fazuľové struky, huby, zelené vňate, kapusta). Vápnikom sa obohacuje sójové mlieko, vápnik je obsiahnutý aj v tofu, v žĺtku a sardinkách konzumovaných aj kostičkami. V prípade neznášanlivosti mliečneho cukru, laktózy (laktózová intolerancia), pacienti väčšinou dobre tolerujú kyslé mliečne výrobky  (kefír, jogurty) a tvrdé syry (mozzarela, Eidam …). Na to, aby bol vápnik zo stravy dobre vstrebateľný (a následne zabudovaný do kostí), je nutné prijať aj ďalšie dôležité živiny. Pre dobré vstrebávanie vápnika a jeho ukladanie do kostí je dôležitý dostatočný prísun vitamínu D. Vieme, že naše telo si ho vie len čiastočne vyrobiť zo slnečného žiarenia. Vzhľadom na to, ako málo sa pohybujeme počas slnečných dní, a ako často (až nadmerne) používame ochranné opaľovacie krémy, nie je prekvapujúce, že viac ako 50 %našej populácie má deficit tohto vitamínu. A pritom, na vytvorenie potrebnej dennej dávky vitamínu nám stačí približne 30 minút pobytu počas slnečného dňa.

Potravinové zdroje vitamínu D

Približne 10 %vitamínu D získavame z potravy. Pre telo je dôležitá dostatočná konzumácia potravín bohatých na vitamín D v zimnom období. Vitamín D potrebujú ajdlhodobo hospitalizovaní pacienti. K hlavným potravinovým zdrojom vitamínu D patria najmä tučné ryby: losos, tuniak, makrela, sleď a olej z treščej pečene. Menšie množstvo vitamínu D nájdeme aj vo vajciach, vnútornostiach, mäse, mlieku a mliečnych výrobkoch. Okrem už  uvedených živín, na ideálnu mineralizáciu kostí je potrebné prijať:

• Vitamín C – tvorba kolagénu
• Vitamín K – tvorba a udržiavanie kostného tkaniva.
• Vitamín B6 – správna funkcia vitamínu K.
• Kyselinu listovú – správny metabolizmus bielkovín a nukleových kyselín (dôležité pre tvorbu nových kostných buniek).
• Zinok – podporuje rast a hojenie kostí.
• Horčík – formuje kosti.

Využiteľnosť vápnika obmedzujú

• fosfor: pri jeho nadbytočnom prívode sa vytvárajú nerozpustné soli. Maximálny doporučený pomer Ca: P je 1:1,5. Optimálny príjem fosforu je 500-1000mg denne.
• šťavelany (oxaláty) a fytáty: vytvárajú s vápnikom nerozpustné soli. Tieto látky sú hlavne v listovej zelenine, reborbora, špenát, kakao, čokolády.
• vláknina: znižuje vstrebávanie nielen tukov, ale aj vápnika,
• tuky: chemicky s vápnikom vytvárajú mydlá!
• horčík: obmedzuje vstrebávanie samotného vápnika pri súčasnom podaní,
• biekoviny: ako reťazce aminokyselín po vstupe do organizmus značne okysľujú vnútorné prostredie, pričom sa vápnik vo zvýšenej miere uvoľnuje z kostí.
• sodík: zvyšuje vylučovanie vápnika obličkami

Existuje na svete populácia, ktorá osteoporózou netrpí?

Áno, existuje. Africký kmeň Bantu, ktorého členovia sa živia rastlinnou stravou s nízkym obsahom bielkovín, denne prijímajú 47 gramov bielkovín a 400 miligramov vápnika. Osteoporózou netrpia. Genetickí príbuzní členovia kmeňa Bantu, ktorí žijú v Spojených štátoch, konzumujú tučnú stravu s vysokým obsahom mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov a výskyt osteoporózy je u nich takmer rovnako vysoký ako u bielych Američanov. Eskimáci konzumujú stravu veľmi bohatú na bielkoviny a denne ich konzumujú prostredníctvom mäsa rýb, tuleňov a veľrýb. Prijímajú 250 až 400 gramov aj spolu s vysokým príjmom vápnika z kostí rýb, ktorý tvorí viac než 2 000 mg denne. Títo fyzicky veľmi aktívni ľudia majú napriek tomu jeden z najvyšších výskytov osteoporózy na celom svete. Zníženie obsahu bielkovín v strave je najúčinnejším prostriedkom k nastoleniu pozitívnej vápnikovej bilancie  a teda k liečbe osteoporózy. Pre Slovak v Amerike: pripravila Bc. Gabriela Koščová