Keď sa povie, že vesmír je vákuum, mnohí si automaticky predstavia obrovský vysávač, ktorý by nás mohol „vcucnúť“ zo Zeme. Realita je však oveľa zaujímavejšia a menej dramatická. Hoci je vesmír extrémne prázdny, nefunguje ako domáci vysávač. Aby sme pochopili prečo, musíme sa vrátiť až k samotnému vzniku vesmíru.

Čo je to vákuum?

Vákuum nie je „niečo“, ale skôr absencia hmoty. Keď hovoríme, že vesmír je vákuum, znamená to, že obsahuje extrémne málo častíc. V priemere sa v jednom kubickom metri vesmíru nachádza len niekoľko atómov, najčastejšie vodíka. Pre porovnanie: vzduch, ktorý dýchame, obsahuje miliardy molekúl v rovnakom priestore. Aj robotický vysávač vytvára vákuum, no funguje na princípe rozdielu tlaku. Nasáva vzduch spolu s nečistotami dovnútra. Vesmír však nič nenasáva, jednoducho je takmer prázdny.

Na začiatku to tak ale nebolo. Krátko po veľkom tresku bol vesmír mimoriadne hustý a horúci. Hmota bola rozptýlená rovnomerne všade, najmä vo forme vodíka a hélia. Ako sa vesmír rozpínal, táto „kozmická polievka“ sa postupne ochladzovala a redla. Gravitácia však spôsobila, že hmota sa začala zhlukovať. Miesta s o niečo väčšou koncentráciou hmoty priťahovali ďalšie častice. Tak vznikli hviezdy, galaxie a neskôr aj planéty. Medzi týmito zhlukmi zostali obrovské priestory, v ktorých takmer nič nie je, a práve tie tvoria vákuum vesmíru.

Hoci vesmír má extrémne nízky tlak, zemská gravitácia je dostatočne silná na to, aby udržala atmosféru pri povrchu planéty. Vákuum sa síce „snaží“ rozťahovať, no gravitácia funguje ako neviditeľná ochranná bariéra. Preto náš vzduch neuniká do vesmíru a my môžeme pokojne dýchať. Iná situácia nastáva v kozmických lodiach. Ak sa poruší trup, vzduch uniká von, pretože tlak vo vnútri je oveľa vyšší než tlak okolitého priestoru a loď nemá dostatočnú gravitáciu, aby ho udržala. Vesmír nie je úplne prázdny, no je natoľko riedky, že zvuk sa v ňom nemá ako šíriť. Bez molekúl, ktoré by prenášali vibrácie, tam vládne absolútne ticho. Zároveň je tento riedky priestor extrémne chladný, pretože častice sú od seba príliš ďaleko, aby si medzi sebou odovzdávali energiu.

Záver

Vesmír je vákuum nie preto, že by niečo „vysával“, ale preto, že hmota sa počas miliárd rokov zoskupila do hviezd a planét. To, čo zostalo medzi nimi, je takmer prázdny priestor – tichý, chladný a fascinujúci. A hoci vyzerá nehostinne, práve vďaka fyzikálnym zákonom nás nijako neohrozuje.