Sonda Voyager 1 sa stane prvým ľudským výtvorom, ktorý prekoná vzdialenosť jedného „svetelného dňa“. Znamená to viac než 26 miliárd kilometrov od Zeme, kde z Mysu Canaveral odštartovala 5. septembra 1977.
Pozoruhodný míľnik Voyager 1 dosiahne v stredu a rádiový signál (šíriaci sa rýchlosťou svetla) potom za 24 hodín dorazí na Zem. Inými slovami prekoná vzdialenosť jedného svetelného dňa. Podľa odhadov NASA bude sonda potrebovať ďalších 18.000 rokov, kým prekoná vzdialenosť jeden svetelný rok. Manažérka projektu Suzanne Doddová vníma Voyager 1 ako vyslanca Zeme, ktorý uháňa medzi hviezdami a zároveň doma na Zemi vyvoláva „pocit úžasu“. „Je to národný poklad,“ uviedla pre AP.
Pri príležitosti tohto míľnika NASA vyzýva ľudí na celom svete, aby v utorok po západe slnka pomocou vlastných telefónov (alebo obyčajnou baterkou) pomocou Morseovej abecedy do nočnej oblohy „vyblikali“ V-G-R ako volací znak sondy. Napriek občasným problémom, ktoré sa technike v takto „pokročilom veku“ nevyhýbajú, Voyager 1 (hmotnosť 721,9 kg) a jeho dvojča Voyager 2 naďalej posielajú na Zeme vedecké a technické údaje. Obe sa od Zeme rôznymi smermi vzďaľujú rýchlosťou 61.000 km/h. Hoci Voyager 2 odštartoval o dva týždne skôr, hranicu jedného svetelného dňa dosiahne až v roku 2035. Voyager 1 v rokoch 1979 a 1980 preletel okolo Jupitera a Saturna a v roku 2012 vstúpil do oblasti, ktorú NASA definuje ako medzihviezdny priestor. Voyager 2 obletel obe planéty a potom aj Urán a Neptún a do medzihviezdneho priestoru vstúpil v roku 2018. Obe sondy vyslali na Zem okrem iných údajov aj množstvo výnimočných fotografií.

Obe sondy nesú posolstvo pre prípadnú mimozemskú inteligenciu. Na medenej pozlátenej platni je 115 obrázkov zakódovaných v analógovej forme, tiež poloha Zeme a Slnečnej sústavy v našej Galaxii. Okrem nich zvukové záznamy 55 pozdravov v rôznych jazykoch, prírodné zvuky a hudbu vrátane Mozartovej Čarovnej flauty. Voyager 1 už má niekoľko zápisov v Guinnessovej knihe rekordov – dostal sa ďalej než akýkoľvek iný ľudský výtvor a v roku 1990 zhotovil v priestore za Neptúnom najvzdialenejšiu fotografiu Zeme – ikonický „bledomodrý bod“ (Pale Blue Dot).


