Deň nezávislosti USA

K vyhláseniu nezávislosti došlo 4. júla 1776, teda pred 240 rokmi, na zasadaní druhého kontinentálneho kongresu 12 britských kolónií vo Filadelfii, predstavitelia ktorých prijali deklaráciu o ich nezávislosti od Veľkej Británie. Americké milície sa vtedy pretvorili na Kontinentálnu armádu – Continental Army. Za jej hlavného veliteľa bol vymenovaný George Washington. Ústavodarný konvent potom v roku 1787 prijal Ústavu USA, čím sa zväzok štátov zmenil na federáciu. Základný zákon krajiny nadobudol platnosť v roku 1788 po ratifikácii všetkými štátmi federácie. Do funkcie prvého prezidenta USA v roku 1789 uviedli Georgea Washingtona. Súčasťou osláv Dňa nezávislosti sú v USA tradičné slávnosti, na ktorých skladajú občianske sľuby tisíce amerických prisťahovalcov.

Prezident USA v piatok začal oslavy 250. výročia nezávislosti USA prejavom o výnimočnosti Spojených štátov. Neskôr však vo svojej reči prešiel k politike, keď varoval pred údajnou hrozbou komunizmu, čím pripomenul jednu z najtemnejších kapitol dejín krajiny. Trump vystúpil pri Mount Rushmore v Južnej Dakote, monumente s obrovskými vytesanými podobizňami štyroch z najvýznamnejších amerických prezidentov – Georgea Washingtona, Thomasa Jeffersona, Theodora Roosevelta and Abrahama Lincolna. Pod ikonickým pamätníkom vyhlásil, že „ako sa blížime k tomuto významnému výročiu (Dňu nezávislosti), vidíme, že naša americká identita čelí obnovenému útoku.“ „Komunizmus je smrteľnou hrozbou pre americkú slobodu,“ vyhlásil. „Je to najväčšia hrozba pre našu krajinu – väčšia ako prvá svetová vojna, druhá svetová vojna, útok na Pearl Harbor či dokonca 11. september,“ dodal prezident v prejave. Agentúry pripomínajú, že Trump túto tému v posledných týždňoch opakovane zdôrazňuje po tom, ako antisystémové ľavicové krídlo Demokratickej strany zaznamenalo viaceré úspechy v straníckych primárkach.

Prezident vykresľuje posilňovanie ľavice pred novembrovými voľbami do Kongresu ako dôkaz, že „komunisti“ sú na vzostupe a predstavujú pre Spojené štáty vážnu hrozbu. Trumpove slová podľa komentátorov pripomínali atmosféru tzv. „červeného strašenia“ z 50. rokov minulého storočia, keď boli údajní komunisti v Spojených štátoch prenasledovaní a prichádzali o zamestnanie. Prezident USA sa v prejave venoval aj téme prisťahovalectva. „V posledných rokoch sme boli svedkami nespochybniteľného pokusu zmeniť tento výnimočný charakter (Spojených štátov), zlomiť amerického ducha a odcudziť nás našim dejinám,“ povedal.

Aj keď jeho slovník, podľa agentúr, nebol taký ostrý ako v minulosti, odkaz bol jasný. „Nemusíte sa tu narodiť, ale musíte milovať to, čo sme vybudovali,“ vyhlásil. Samotné oslavy 250. výročia nezávislosti USA majú podľa AFP zatiaľ rozpačitý priebeh. Organizácia Freedom 250, spájaná s Trumpom, prevzala kontrolu nad viacerými podujatiami od nadstraníckej iniciatívy America250, ktorú pred desiatimi rokmi založil Kongres, čo viedlo k tomu, že mnohí ľudia sa rozhodli na hlavné akcie neprísť. Vlna horúčav navyše odradila ďalších ľudí. Aj preto organizátori program už popoludní prerušili a obnovili ho až o 17. hodine. Trump pritom vyhlásil, že jeho vysoké teploty neodradia.

„Štvrtého júla bude približne 107 stupňov Fahrenheita (vyše 41,5 stupňa Celzia) a ja tam pôjdem a prednesiem naozaj dlhý prejav – len aby som ukázal, že dokážem čokoľvek,“ povedal už v stredu. Na Deň nezávislosti bude na National Mall vo Washingtone zhromaždenie v štýle predvolebného mítingu. Súčasťou programu budú prelety vojenských lietadiel či podľa Trumpa „najväčší ohňostroj na svete“.

Štefan Dlugolinský

Are you sure want to unlock this post?
Unlock left : 0
Are you sure want to cancel subscription?