Ján Chryzostom kardinál Korec bol jednou z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín, symbolom náboženskej slobody a odporu voči komunistickému režimu. Ako tajný biskup strávil roky v ilegalite, vo väzení a v robotníckych profesiách. Po páde totality sa stal nitrianskym diecéznym biskupom a rešpektovanou morálnou autoritou národa.
Mladosť a tajná vysviacka
Narodil sa v roku 1924 v Bošanoch. V roku 1939 vstúpil do rehole jezuitov. Po násilnom zásahu komunistického režimu proti kláštorom v roku 1950 (Akcia K) bol internovaný. Kvôli akútnemu nedostatku kňazov bol vo veku iba 27 rokov tajne vysvätený za biskupa. Stal sa tak najmladším biskupom na svete. Nemohol však verejne pôsobiť ako duchovný. Pracoval ako robotník v chemických závodoch a neskôr ako opravár výťahov v Kovospracujúcom podniku mesta Bratislava.
Prenasledovanie, väzenie a „podzemná cirkev“
Biskup Korec pokračoval vo svojej misii tajne. Vysväcoval nových kňazov, organizoval stretávania mládeže a písal samizdatovú literatúru. V roku 1960 ho Štátna bezpečnosť (ŠtB) zatkla a odsúdila na 12 rokov väzenia za vlastizradu. V krutých podmienkach väznice vo Valdiciach strávil takmer osem rokov. Po prepustení a rehabilitácii počas Pražskej jari v roku 1968 sa vrátil do civilného zamestnania. Opäť pracoval ako robotník, no zostal kľúčovým pilierom takzvanej podzemnej (skrytej) cirkvi na Slovensku.
Pád režimu a kardinálsky purpur
Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa Ján Chryzostom Korec konečne dočkal rehabilitácie a mohol slobodne vykonávať svoj biskupský úrad. V roku 1990 ho pápež Ján Pavol II. menoval za nitrianskeho diecézneho biskupa. O rok neskôr 28. júna 1991 ho sv. Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Nitriansku diecézu viedol až do roku 2005, kedy odišiel na dôchodok. Zomrel v roku 2015 v Nitre vo veku 91 rokov. Zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo obsahujúce desiatky kníh z oblasti teológie, histórie a filozofie, vrátane autobiografického diela Od barbarskej noci.
Kruté roky vo väzení Valdice
Ján Chryzostom Korec bol v roku 1960 odsúdený na 12 rokov väzenia za „vlastizradu“, ktorej sa mal dopustiť tajnou pastoráciou a svätením kňazov. Vo väznici Valdice (Česko) strávil dlhé obdobie v úplnej izolácii na samotke. Cieľom režimu bolo psychicky ho zlomiť. Aj v tých najprísnejších podmienkach slúžil tajné sväté omše. Používal pri tom namiesto kalicha obyčajný pohár a kúsky prepašovaného chleba a hrozienok. Vo väzení sa stretol s mnohými významnými osobnosťami (napr. s básnikom Václavom Renčom či spisovateľom Knutom Černým). Tieto stretnutia neskôr opisoval ako hlbokú univerzitu ľudskosti a solidarity medzi väzňami bez ohľadu na ich vierovyznanie či politické názory.
Sviečková manifestácia
Korec bol považovaný za neoficiálnu hlavu a hlavného architekta podzemnej cirkvi na Slovensku. Okolo neho sa vytvorila hustá sieť mladých ľudí, disidentov a tajných kňazov. Hoci biskup Korec nebol priamym organizátorom na námestí (tými boli najmä František Mikloško a Ján Čarnogurský), bol hlavným duchovným pilierom a autoritou, ktorá toto podujatie zastrešovala a s ktorou organizátori kroky konzultovali. Štátna bezpečnosť (ŠtB) si bola dobre vedomá jeho vplyvu. Preto ho tesne pred manifestáciou preventívne zadržala a vypočúvala, aby mu zabránila osobne sa na nej zúčastniť. Jeho vytrvalosť viedla k tomu, že sa stal rešpektovaným partnerom aj pre sekulárny disent (vrátane Václava Havla) a pre západných diplomatov, ktorí ho tajne navštevovali v jeho petržalskom byte na Vilovej č.7 v Bratislave.
