Príbeh Sviatku práce sa začal písať v USA v roku 1884 v meste Chicago. Federácia organizovaných remesiel a odborových zväzov na národnom sneme prijala rezolúciu, ktorou požadovala zákon na skrátenie pracovného času na osem hodín od 1. mája 1886. S blížiacim sa dátumom sa stupňovali snahy a aktivity na podporu prijatia zákona. Vznikali rôzne združenia, anarchistické hnutia a pod. s cieľom nastoliť lepšie podmienky pre pracujúcich, ktorí často pracovali 12 až 16 hodín denne, deti nevynímajúc.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco – zdvihla vlna demonštrácií. Začiatkom mája sa konal generálny štrajk, na ktorom sa zúčastnilo 300 000 pracujúcich a okolo 13 000 podnikov. Centrom boja bolo Chicago, kde do ulíc vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte tri dni, ale 4. mája 1886 využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov. Boje v Chicagu si vyžiadali množstvo ťažko zranených a dve desiatky mŕtvych. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II. internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Oslavoval ho aj veľkopodnikateľ Tomáš Baťa
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok zákonom z marca 1919. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. Medzi najvýznamnejšie oslavy počas I. ČSR patrili tie, ktoré organizoval Tomáš Baťa v Zlíne, kde už vtedy nesmeli chýbať veľkorozmerné transparenty, alegorické vozy, program a podujatia až do neskorého večera. V rokoch 1933 až 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Pod okupačnou symbolikou režimu. Po druhej svetovej vojne, najmä však po roku 1948 a Víťaznom februári si tento deň postupne privlastnila a zmonopolizovala vládnuca strana – Komunistická strana Československa.
V období komunistického režimu boli prvomájové manifestácie zneužívané na propagandistické ciele a účasť na nich bola spravidla povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze i ďalších krajinách vtedajšieho tzv. východného bloku. Sviatok práce má aj svojho svätca. Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje vo viac ako 80 krajinách sveta. Aj napriek tomu, že má korene v USA, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Tento deň má aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú Sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
