Premiéra prvej opery od prvého slovenského profesionálneho skladateľa Jána Levoslava Bellu bola prelomom v histórii kultúry slovenského národa. Uvedením diela Kováč Wieland sa Slováci zaradili medzi hudobne vyspelé národy a zviditeľnili svoju existenciu. V utorok 28. apríla uplynie 100 rokov od uvedenia tohto diela v Slovenskom národnom divadle (SND).
Libreto pre svoju trojdejstvovú operu Kováč Wieland našiel Bella v knihe nemeckého básnika a libretistu Oskara Schlemma s názvom Drei Dramen. Z troch drám ho zaujala legendárna povesť o kováčovi Wielandovi, ktorú Schlemm spracoval podľa scénického návrhu Richarda Wagnera, opierajúceho sa o severskú ságu. Bellu zaujal osud hlavného hrdinu Wielanda, ktorý sa mu javil ako symbol trpiaceho človeka. Problém národnej opery sa týmto dielom presunul z oblasti zámerov do oblasti činov, ale nebol uspokojivo vyriešený. Schopnosť inscenovať operu vo vlastnej reči a vo vlastnom divadle dokumentovala, že slovenský národ v 20. rokoch 20. storočia dosiahol najvyšší stupeň hudobnej kultúry. Samotná opera vznikala v rokoch 1880 – 1890, v období najväčšieho národnostného útlaku Slovákov, keď ešte neexistovala žiadna slovenská opera a dokonca ani hudobná tradícia (klasická hudba), na ktorú by Bella mohol nadviazať. Musel preto siahnuť po Wagnerom inšpirovanom nemeckom librete, pričom pri skladaní opery mal na mysli utláčaný slovenský národ: „Keď som Wielanda komponoval, myslel som na svoj ujarmený, ubitý, nevoľný slovenský národ – že si on musí časom ukuť, ako Wieland, svoje šťastie, svoju budúcu slobodu.“ Postava kováča Wielanda sa stala symbolom slovenského národného oslobodenia. Podľa skladateľa Miloša Ruppelda postava Wielanda anticipovala slovenského národného hrdinu a osloboditeľa Milana Rastislava Štefánika. Bella však na premiéru svojho diela musel čakať 40 rokov, čo mu umožnili až podmienky prvej Československej republiky.
Najväčšiu zásluhu na znovuobjavení Bellu a na premiére jeho opery Kováč Wieland mali Oskar Nedbal, Gustáv Adolf Koričiansky, Miloš Ruppeldt, Ivan Markovič, Alois Kolísek, Kamil Krofta a Dobroslav Orel. Kolísek Bellovmu synovi Rudolfovi poradil, aby požiadavku na 30.000 korún potrebných na inscenáciu diela predostrel priamo vtedajšiemu Družstvu SND ako záležitosť podpory slovenského umenia. Premiéra prvej slovenskej opery 28. apríla 1926 prebehla dôstojne a pompézne. Bella bol ovenčený vavrínovými vencami so slovenskými národnými stuhami, ktoré mu venovali SND, sólisti SND, Spolok slovenských umelcov, Spevácky zbor slovenských učiteľov a iní.
Na premiére Kováča Wielanda sa zúčastnili hudobní činitelia z Brna, Prahy a Viedne, pričom všetci boli z predvedeného diela nadšení. Príznačným javom (nielen tejto premiéry) však bola skutočnosť, že na opere chýbalo slovenské publikum, keďže sa opera predviedla v strede pracovného týždňa.
Napriek tomu, že sa v opere nevyskytujú slovenské folklórne motívy, na základe skutočnosti, že Bella bol Slovák, je nepochybné, že aj opera je slovenská. K tejto skutočnosti prispel aj preklad nemeckého libreta do slovenčiny básnikom Vladimírom Royom. Proti slovenskosti opery Kováč Wieland ostro vystúpil Anton Štefánek, ktorý ju v Slovenskom denníku označil za „nemeckú skrz na skrz“, ale evidentne nebral pri svojej kritike do úvahy, že v čase, keď Bella operu písal, nebol k dispozícii žiadny slovenský libretista, ktorý by na operu napísal slovenské libreto. V tejto súvislosti je paradox, že českí kritici na rozdiel od Štefánka nazvali dielo slovenským.
Ján Levoslav Bella
Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) bol najvýraznejší zjav medzi slovenskými skladateľmi 19. storočia a tiež jeden z prvých skladateľov, ktorí sa snažili o vytvorenie národnej hudby z ľudovej tradície. Keď sa v SND zúčastnil na premiére Kováča Wielanda, podpísal zmluvu o odstúpení vlastníckych a autorských práv československému štátu. Jeho tvorba ako výsledok prvej významnejšej skladateľskej práce v druhej polovici 19. storočia je súčasť kultúrneho dedičstva slovenského národa. Bella bol tiež organista a pedagóg. Študoval teológiu vo Viedni, hudbu u Simona Sechtera a Gottfrieda von Preyera, ktorý ovplyvnil jeho skladateľskú činnosť v duchu cecilianizmu. Od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici a v rokoch 1869 – 1881 v Kremnici ako riaditeľ chóru, mestský kapelník a učiteľ hudby. V rokoch 1871 – 1873 absolvoval študijné cesty do Prahy a Nemecka, oboznámil sa s hudbou Bedřicha Smetanu, osvojil si estetiku novoromantizmu. V rokoch 1881 – 1921 bol profesorom hudby a dirigentom v rumunskej Sibini, kde konvertoval na protestantskú vieru. V rokoch 1921 – 1928 žil vo Viedni a od roku 1928 v Bratislave, kde 25. mája 1936 zomrel a je i pochovaný.
Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej profesionálnej hudby, prvý slovenský skladateľ s európskym vzdelaním a rozhľadom, ktorý vo svojej tvorbe obsiahol všetky dobové hudobné žánre. Jeho skladateľský vývoj viedol od ľudovej piesne až k ideálom romantizmu a novoromantizmu. Je síce autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland, ale nie prvej národnej opery. Tou sa stala až Krútňava (premiéra v roku 1949) od Eugena Suchoňa.
