Dušan Jamrich je významný divadelný a filmový herec, recitátor s výrazným, podmanivým hlasom, dvojnásobný bývalý šéf Slovenského národného divadla (SND) a laureát štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Dušan Jamrich ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) vychoval celú generáciu hercov. V nedeľu 25. októbra sa bard slovenského divadelníctva i filmu dožíva 80 rokov. Pracoval pre televíziu, rozhlas, dabing, ale na prvé miesto vždy kládol divadlo, ktoré považuje za základ všetkého – každej hereckej práce.
Dušan Jamrich sa narodil 25. októbra 1946 v Bratislave. Jeho rodinné korene sú spojené s významným slovenským rodom Stodolovcov, z ktorého pochádzajú vynálezca Aurel Stodola (1859 – 1942) či dramatik Ivan Stodola (1888 – 1977). Hercova matka Ružena Jamrichová (1918 – 2009) bola prekladateľka a otec výborný latinčinár, matematikár a fyzikár. Starý otec Miloš Vančo pôsobil aj ako minister spravodlivosti, ale pred vznikom vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa funkcie vzdal.
Po štúdiu na gymnáziu pracoval budúci herec rok v Polygrafických závodoch. Na štúdium herectva sa dostal až na druhý pokus a absolvoval ho na Divadelnej fakulte VŠMU v roku 1970. Už ako študent stvárnil niekoľko postáv na scéne Činohry SND, v ktorých zaujal tak výrazne, že ho do súboru angažovali hneď po promócii. Počas kariéry stvárnil mnoho výrazných divadelných postáv – Haimón (Antigona, 1971), Jochanan (Herodes a Herodias, 1970), kráľ Richard II. (Richard II., 1980), Orestés (Ifigénia v Tauride, 1982), Princ Fridrich Artúr Homburský (Fridrich Homburský, 1983), Henry (Henrich IV., 1984), Vasilij Soľonyj (Tri sestry, 1984), Richard III. (1987), Gonzalo (Búrka, 2000), Konrád (Popol a vášeň, 2006), Immoos (Pred západom slnka, 2018) či Michail Kutuzov (Vojna a mier, 2018). Predstavil sa aj v komediálnych úlohách – Mešťanosta (Neznámy, 1995), Doktor Caius (Veselé panie z Windsoru, 1998), Brown (Opera za tri groše, 1999), alebo Lord Caversham (Ideálny manžel, 2003).
V známom televíznom seriáli Štúrovci (1991) stvárnil hlavnú úlohu Ľudovíta Štúra. Jednu z hlavných postáv si zahral aj v seriáli Parížski mohykáni (1971). Diváci si ho pamätajú tiež zo seriálov Vivat Beňovský (1975), Život bez konca (1982), Alžbetin dvor (1986). Účinkoval aj vo filmoch a televíznych inscenáciách Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968), Kocúrkovo (1971), Prípad Gabriela (1973), Škriatok (1974), Madame Favart (1974), Meridián (1975), Zlatý dážď (1977), Líška a hrozno (1985), Muži s plnou mocou (1988), Trýzeň svedomia (1994) či Eva Nová (2015). Dvakrát (1991 – 1996 a 1999 – 2006) pôsobil na poste riaditeľa SND. V roku 2002 ho zvolili za viceprezidenta medzinárodnej organizácie ETC, ktorá združuje 35 divadiel z 22 krajín Európy. Činohra SND je členom ETC od roku 2000.
Jeho herectvo je charakteristické nielen divadelnou imagináciou, ale zároveň mimoriadne kultivovaným hlasovým prejavom. Patrí medzi popredných recitátorov, znalcov Hviezdoslavovej poézie. V roku 2003 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva. V roku 2008 získal Cenu Jozefa Kronera a v roku 2010 mu pribudla aj Cena ministra kultúry SR za celoživotný prínos v oblasti hereckej tvorby. Patrí ku špičke slovenského dabingu. Vďaka charizmatickému hlasu nadaboval mnohé svetové herecké hviezdy ako Robert De Niro, Gary Oldman alebo Jeff Goldblum. Pamätnou je jeho dabingová úloha v sitkome Frasier, kde prepožičal hlas Martinovi Craneovi, mrzutému otcovi Frasiera Cranea.
Vlani v júni sa po dlhšom čase vrátil na divadelné javisko. Predstavil sa v inscenácii Duchovia, v trpko-komickej kolektívnej meditácii o starobe. V tejto súvislosti uviedol, že bol sedem mesiacov práceneschopný a práve nová inscenácia ho vrátila späť na javisko Činohry SND. Jeho prvou manželkou bola herečka Magda Vášáryová, s ktorou sa rozviedol po siedmich rokoch. V dabingu sa zoznámil s herečkou a režisérkou Ivetou Weiszovou, s ktorou sa neskôr zosobášil. Majú spolu tri deti – syna Petra a dcéry Martinu a Jordanu.
