Do folklórneho neba odišla Hanka Hulejová

Vo veku 86 rokov zomrela uznávaná a obľúbená speváčka ľudových piesní Anna Hulejová. Rodáčka z Liptovských Sliačov spievala už ako dieťa pre ľudí v dedine, dnes jej hlas poznajú na celom Slovensku. Liptovský folklór zviditeľnila tak, ako nik iný. Rodina sa s ňou naposledy rozlúčila v kruhu najbližších vo štvrtok 9. apríla na ružomberskom cintoríne.

Piesne zo Sliačov dostala do sveta

Hanka, ako ju všetci volali, vyštudovala strednú zdravotnícku školu a istý čas pracovala ako laborantka. Jej láska ku folklóru však bola väčšia. Začala s ním už ako malé dievča, neskôr spievala aj pre robotníkov v ružomberskom závode Solo, kde pracoval jej otec, známy bubeník a heligonkár.

Narodila sa v roku 8. decembra 1939 ako posledné z piatich detí. Od útleho detstva, ju sprevádzali hudba a spev, vyrastala v rodine, kde bola vždy prítomná hudba. Jej otec bol známy kolár, heligónkar a bubeník Augustín Littva a matka Emília bol tiež milovníčka folklóru. Keď mala Hanka len šesť rokov, tak si ju do sliačanskeho školského súboru ako sólistku vybral riaditeľ školy Štefan Kubačka. Zanedlho mala prvé vystúpenie v Olomouci.

Štúdium absolvovala na Strednej zdravotníckej škole v Ružomberku.[4] Pôvodne začala pracovať ako laborantka vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Jej prvé umelecké pôsobiská boli folklórne súbory Sliačanka, Liptov a Partizán. Vo Folklórnom súbore Liptov začala účinkovať v roku 1950 ešte ako žiačka na základnej škole. Neskôr účinkovala so súborom Radosť spod Salatína. Súbor viedol jej manžel, renomovaný očný lekár MUDr. Miloslav Hulej, ktorý bol tiež aj folklorista. Zoznámili sa v ružomberskej Vojenskej nemocnici, kde Hanka Hulejová, vtedy ešte Littvová, pracovala od roku 1957 po absolvovaní Strednej zdravotnej školy. V 70. rokoch študovala v Ústave pre ďalšie vzdelávanie v Brne špecializáciu psychologický laborant. V tomto povolaní neskôr pracovala v Posádkovej správe Ružomberok. Čoraz ťažšie bolo pre populárnu speváčku spojiť rodinu, prácu a veľké množstvo vystúpení, a tak začala od roku 1976 pôsobiť v slobodnom povolaní.

Čoskoro si ju všimli skladatelia a aj iné folklórne telesá. Ešte počas jej pôsobenia v ružomberskej nemocnici sa stala členkou Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe. Nastalo veľmi dlhé a produktívne obdobie, kde sa dostavili mnohé úspechy na Slovensku, ale aj v zahraničí. Po prvom vystúpení v Bulharsku nasledovali vystúpenia v Rusku, Francúzsku, Nemecku, Španielsku, USA, Kanade, Alžírsku, Mexiku. V tom čase bola už matkou dvoch detí syna Miroslava a dcéry Noriky a časté vystúpenia a odluky od rodiny ju trápili. Keď sa dcéra Norika rozhodla študovať filmovú kritiku na univerzitu v Honolulu na Havaji, tak ju od toho odhovárala. Študentkou Chaminade University of Honolulu bola Norika len tri mesiace, keď prišla z Havajských ostrovov tragická správa. V byte v centre Honolulu zastrelil Noriku odmietnutý partner. Aj s pomocou vlastných veršov sa Hanka Hulejová snažila vyrovnať s nepredstaviteľným zármutkom nad tragickou smrťou svojej milovanej dcéry. Svoje trápenia dala na radu známej na papier. Norike venovala množstvo krásnych, dojímavých básní, ktoré uľavili jej duši. Najväčšou úľavou zo svojho smútku sa jej stali vnučky Simonka a Natálka, dcéry syna Miroslava – „Ony napĺňajú moju dušu pocitom šťastia, ony mi dali silu znova žiť,“ viackrát povedala počas života. Obidve si našli cestu k ľudovej pesničke. So staršou vnučkou Simonkou absolvovali množstvo vystúpení vytvorili veľa spoločných nahrávok. S vnučkou Simonkou majú aj podobnosť ich speváckych hlasov.

Nezostala ani mimo pozornosti rozhlasu a televízie, kde sú dodnes mnohé z jej neopakovateľných záznamov. Neobišiel ju ani film. Nahrávala na hudobné nosiče (LP, MC, CD) – známe sú jej nahrávky ako Marmuriena naša, Čo robíš, Hanka, Hanička, Hanka, Červené jabĺčko, Komu to, Hanička to perečko viješ?, Šťastie zdravie, pokoj svätý, vinšujeme vám a rad ďalších. Je autorkou autobiografickej knižky Rozospievaná balada Hanky Hulejovej. V súčasnosti sa táto výnimočná umelkyňa venuje aj výchove mladých spevákov. Spolupracovala aj na albumoch Prekrásne Slovensko, Ave Maria, Diabolské husle – pozdrav zo Slovenska, Ján Berky-Mrenica ml. …na dobrú náladu a iných. Pre Československú a Slovenskú televíziu účinkovala v stovkách programov.

Čo o nej písali rôzne portály Liptova?

Od 70. rokov pôsobila ako umelkyňa v slobodnom povolaní. Za tie roky sa stala legendou. Spolupracovala s významnými skladateľmi, medzi ktorými bol aj Svetozár Stračina, vydávala piesne na CD, dostala sa aj do rozhlasu a filmu. „Slovenská folklórna obec prišla o mimoriadnu osobnosť,“ vraví Igor Littva, vedúci Folklórneho súboru Liptov. Anna Hulejová patrí k najslávnejším členom súboru, spolupracovala s ním až donedávna, kým je to zdravotný stav dovoľoval. Pred kamerami Československej a Slovenskej televízie stála v nespočetne veľa programoch.

Hanka bola podľa kapelníka Littvu obdarená nádhernou farbou hlasu. A svoj prirodzený talent využívala počas celého života. „Ona bola tá speváčka, ktorá rozšírila povedomie liptovskej ľudovej piesne v rámci republiky, predovšetkým cez piesne jej rodných Liptovských Sliačov. Sme hrdí, že jej interpretačná cesta začala vo folklórnom súbor Liptov. Ako sama hovorila, tu sa jej otvorila cesta do rozhlasu, filmu a k spolupráci s významnými skladateľmi a upravovateľmi ľudových piesní,“ dodáva Littva. Anna Hulejová prežila detstvo v Sliačoch, neskôr sa presťahovala do Ružomberka. Vo Vlkolínci veľakrát účinkovala naživo, ale aj nakrúcala, dokonca s aj s legendárnym Karlom Gotom, ako to povedala v pre jeden portál. Česká legenda navštívila Vlkolínec aj Folklórny súbor Liptov v roku 1974.

Najviac zviditeľnila svoj rodný Litov

Na Hanku Hulejovú spomínajú aj mnohí Liptáci. Hovoria nielen o jej umeleckých kvalitách a krásnych piesňach, ktoré zanechala, ale aj o jej dobrote. „Dcérke darovala vlastný kroj z detstva. Bola veľmi milá,“ napísala na portál Liptova čitateľka Aďka. Ďalší dodali, že spolu so speváčkou odišiel aj kus ich detstva. „Jej prenikavý hlas roky sprítomňoval krásu našich ľudových tradícií, prinášal radosť, hrdosť i dojatie generáciám poslucháčov. No ešte viac než jej umelecký talent si budeme pamätať jej ľudskosť – pokoru, láskavosť a ochotu vypočuť si každého, kto sa na ňu obrátil,“ napísala ružomberská radnica. Za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry v oblasti ľudového umenia udelili Anne Hulejovej štátne ocenenie Pribinov kríž II triedy. Za životné a umelecké úspechy a výnimočnú reprezentáciu Liptova a Ružomberka v zahraničí sa stala aj čestnou občiankou Ružomberka.