Sv. Gorazd bol o niečo mladší ako jeho súčasník knieža Koceľ, ktorý bol synom Pribinu. Obidvaja, knieža Pribina i kňaz a učiteľ Gorazd, patria medzi najvýznamnejšie postavy našej dávnej minulosti. Jeden je prvým kniežaťom na území Slovenska, spomínaný vo viacerých písomných prameňoch.
Najstarší životopisný záznam, ktorý sa môže vzťahovať na Gorazda, súvisí s pobytom sv. Cyrila a Metoda v Ríme v rokoch 867 – 869. Keď sa totiž svätí bratia po vyše trojročnej práci na Veľkej Morave odobrali k pápežovi, vzali so sebou aj niekoľkých svojich žiakov, aby ich v Ríme vysvätili na kňazov. Medzi nimi určite bol aj Gorazd, pretože pápež začiatkom roka 868 prikázal biskupom Formosovi a Gauderichovi, aby okrem Metoda vysvätili aj piatich slovanských žiakov, troch za kňazov a dvoch za diakonov. Išlo o Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Sávu. Títo piati žiaci po svojom vysvätení chodili po Ríme a spievali liturgiu slovanským jazykom. Najskôr v kostole sv. Petra, na druhý deň v kostole sv. Petronily, na tretí deň v kostole sv. Andreja, na štvrtý deň v kostole veľkého učiteľa národov sv. Pavla, apoštola.

Gorazd bol aj pri smrti sv. Cyrila
Gorazd zotrval v Ríme pravdepodobne tri roky spolu s Metodovou družinou a určite bol prítomný aj pri smrti svojho učiteľa Cyrila 14. februára 869. Ešte v tom roku opustil Metod so svojím sprievodom Rím. Do novej vlasti niesol slávnu bulu Hadriána II. o povolení slovanského bohoslužobného jazyka. Osud Gorazda sa potom stráca v rušných udalostiach slovenského kráľovstva a vynára sa na povrch dejov až v roku 885. Metod v predtuche svojej blízkej smrti poučoval svojich učeníkov o najpotrebnejších vieroučných a organizačných otázkach. Vtedy sa ho jeho učeníci opýtali: „Koho určuješ, Otče a Učiteľu ctihodný, spomedzi svojich učeníkov, aby bol nástupcom v tvojom učiteľskom úrade?“ Ukázal im jedného zo svojich oddaných učeníkov menom Gorazd, hovoriac: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“ Takto opisuje túto pamätnú udalosť životopisec sv. Metoda. Podľa poslednej vôle sv. Metoda správa arcibiskupstva prešla na syna krajiny. Sv. Gorazd sa stal vodcom pre dvesto kňazov, ktorí plakali, modlili sa nad hrobom svojho milovaného veľkňaza. Výraz „slobodný muž“ naznačuje, že Gorazd pochádzal z poprednej rodiny. Hovorí sa o ňom, že dobre ovládal rodný jazyk, ale aj latinčinu a gréčtinu. Tieto rečové schopnosti ho priamo predurčili k tomu, aby pomáhal Metodovi pri prekladaní Svätého písma do slovenskej reči. Niektorí historici slovanského písomníctva vyslovujú názor, že práve Gorazd je autorom legendy o sv. Václavovi.

Zmena na arcibiskupskom stolci
Po smrti sv. Metoda pápež Štefan V., ktorý nepoznal pomery v kráľovstve, ustanovil za administrátora veľkomoravského arcibiskupstva Vichinga, ako o tom čítame v jeho liste Svätoplukovi. Toto vymenovanie bolo smrteľným úderom pre cyrilometodskú misiu na Veľkej Morave. Ešte v tom istom roku po Vichingovom návrate z Ríma boli cyrilometodskí učeníci, čo pochádzali z Macedónie, vyhnaní z Veľkej Moravy. Uchýlili sa do Bulharska a tam ďalej úspešne účinkovali. O ich ďalšom pôsobení nám hovoria ich životopisy, čiže Žitia o Klimentovi a Naumovi. Obidva vznikli krátko po smrti Klimenta Ochridského, teda po roku 916. Autor bol žiakom jedného alebo druhého z nich, ale na Veľkej Morave nebol. Títo vyhnaní učeníci sv. Cyrila a Metoda pokračovali v Bulharsku v ich diele a zachovali nám ich duchovné a kultúrne dedičstvo. Gorazd a iní učeníci, pochádzajúci zo Slovenska a Moravy, neodišli do Macedónie, ale pravdepodobne zostali vo svojej vlasti, utiahli sa však do ústrania.
Viching zostal na Veľkej Morave až do roku 893. V tomto roku ho vyhnal sám Svätopluk, ktorý od roku 892 viedol vojnu s nemeckým kráľom Arnulfom. Viching odišiel k Arnulfovi, ktorý ho ihneď vymenoval za kráľovského kancelára a neskôr v roku 899 za biskupa v Pasove. Z tohto dôvodu sa musel zriecť nitrianskeho biskupstva. Preto pápež Ján IX. (898-900) na žiadosť kniežaťa Mojmíra II. v roku 900 obnovil veľkomoravskú hierarchiu. Už v roku 898 vyslal na Veľkú Moravu svojich legátov arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, ktorí pre Veľkú Moravu vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov. Takmer s istotou môžeme predpokladať, že tým arcibiskupom bol Gorazd. O jeho sídle sa môžeme len domnievať, že to mohlo byť niekde v oblasti medzi Nitrou, Devínom a až po Uherské Hradište, či Moravské Slovácko.
Ríša Slovenov bola zničená
Novozriadená hierarchia pod vedením Gorazda však netrvala dlho. V roku 907 bola po útokoch pohanských Maďarov veľkomoravská ríša zničená. Mnohí kňazi utiekli pred nimi a hľadali útočište v Čechách, v Poľsku alebo v Bulharsku, kde sa pod ochranou domácich vladárov slovanská bohoslužba udržala až do polovice XI. storočia. A udržala sa istý čas aj na Slovensku. Žiaci sv. Metoda po odchode z vtedajšieho kráľovstva odišli do Bulharska a neskoršie aj do Kyjevskej Rusi. O svätom Gorazdovi sa predpokladá, že sa utiahol do Poľska, pravdepodobne do Krakova. Túto spojitosť naznačuje aj fakt, že do XVI. storočia bolo do Poľska dodávané omšové víno z Nitry. Je možné, že táto tradícia začala už za života sv. Gorazda. Je na mieste obnoviť medzi všetkými Slovákmi úctu k sv. Gorazdovi, lebo je prvým svätcom slovenského rodu. Na slovanskom juhu a východe si už dávno uctievali „svätých sedmipočetníkov“, ku ktorým patria Cyril a Metod a ich piati učeníci: Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva.

Gorazd bol tretím apoštolom Slovákov
Sv. Gorazd bol prvým a priamym nástupcom sv. Metoda v správe školy a zrejme aj arcibiskupstva. Dá sa povedať, že bol tretím apoštolom Slovákov, popri sv. Cyrilovi a Metodovi. Je najstarším známym kňazom a svätcom nášho pôvodu. Gorazd aj so svojimi spoločníkmi boli Slovenmi, teda presnejšia lokalizácia ich vlasti hovorí o území dnešného Slovenska. O živote sv. Gorazda vieme toho veľmi málo a o živote jeho spoločníkov Klimenta, Angelára, Nauma a Savu ešte menej. Spomínajú sa najmä sv. Gorazd v rukopisoch o živote Metoda a jeho učeníka sv. Klimenta Velického, neskoršieho bulharského biskupa. S určitosťou však môžeme povedať, že Gorazd bol v dejinách druhým Slovákom, ktorý trpel za vieru (prvý bol Slavomír, príbuzný Rastislava a Svätopluka v r. 871). Gorazd bol prvým slovenským spisovateľom, pretože preložil Sväté písmo do slovanského jazyka. Je prvým Slovákom, o ktorom kresťanská tradícia zachovala povesť jeho svätosti.




