Viete ako vznikol názov Tatry? Vraj išli dvaja východniari okolo veľkých skalnatých vrchov a počítali štíty: ta 1, ta 2, ta tri. Asi nejako takto by sme mohli začať s históriou, keby sme chceli byť mimoriadne vtipní. Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.

V geologickej stavbe Tatier prevládajú žuly a kryštalické bridlice. Pre časť Západných Tatier  a pre Belianske Tatry sú charakteristické naopak vápence a dolomity. Žulový masív, dnes odhalený, pôvodne ležal hlboko v zemskej kôre, krytý mäkšími horninami (tzv. pratatry z konca prvohôr). V priebehu druhohôr a treťohôr bolo územie striedavo zaliate morom, alebo vystupovalo ako ostrov. Formovanie povrchu začína v mladších treťohorách, kedy horotvorné sily vydvihli žulové jadro (predpokladá sa výška zdvihu okolo 3500 m) a činnosť vody ho postupne zbavovala mäkkých hornín. To zaraďuje Tatry medzi geologicky mladé horstvá. Pre porovnanie, blízke Spišsko – gemerské rudohorie a Nízke Tatry sa formovali na prelome druhohôr a treťohôr. Hlavným činiteľom konečnej podoby Tatier bola činnosť ľadovcov počas viacnásobného zaľadnenia (ľadová doba v starších štvrtohorách). Po ústupe ľadovcov zhruba pred desaťtisíc rokmi nám zanechali pre Tatry charakteristické prvky – hlboké ľadovcové doliny, morény, plesá, skalné rázsochy s množstvom vrcholov, veží, ihiel popretkávaných tesnými sedlami.

Ako vznikali slovenské Alpy?

Vysoké Tatry si právom zaslúžia pomenovanie „miniatúrne Alpy“, pretože na slovenskej rozlohe (asi 260 km2) sa sústreďuje okrem ľadovcov všetko, čo ponúka alpský masív. Hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty. Belianske Tatry sa rozprestierajú na 67,5 km2 a majú charakteristickú stupňovitosť horských svahov. 14 km dlhý hrebeň ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Sú tvorené tatranským krasom, ktorý v podzemí vytvoril niekoľko jaskýň (Beliansku – jedinú prístupnú verejnosti, Alabastrovú a Ľadový sklep). Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu. Hlavný hrebeň je pomerne kľukatý a je 32 km dlhý. Najkrajšou časťou Západných Tatier sú Roháče, ktoré sa podobajú čertovým rohom. Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom a je jediným karpatským pohorím s alpským charakterom na Slovensku. Rozkladá sa na pomerne malom území a svojím hrebeňom s dĺžkou 26 km a 32 dolinami patrí k najmenším veľhorám sveta. Na území Vysokých Tatier vzniklo 15 samostatných osád, ktoré sú dnes súčasťou veľkého administratívneho celku – mesta Vysoké Tatry, ktoré svojou rozlohou 398 km2 patrí k najväčším na Slovensku. Mesto má v súčasnosti približne 5600 obyvateľov, administratívnym centrom je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí k najvyhľadávanejším strediskám cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách.

Počuli ste o tatranskom dinosaurovi?

V roku 1977 sa na dvoch geológov usmialo šťastie. Vybrali sa do Tichej doliny v Tatrách odoberať vzorky a podarilo sa im objaviť niečo, čo tu žilo približne pred 200 miliónmi rokov. Našli preukázateľné dôkazy, že sa na tomto území pohybovali a žili 2,5 metrové dinosaury a Tatry boli v tom období ostrovom. Tatranský dinosaurus žije, resp. oživili jeho vzhľad! Rekonštrukciu obra si zvedavec môže pozrieť v paleontologickej expozícii SNM v Bratislave.

Stručná história Vysokých Tatier

Prvé výstupy na najmenšie veľhory sveta sa podarilo realizovať už pravekému lovcovi, ktorý v hlbinách vysokotatranských lesov naháňal jaskynné medvede a losy, o čom svedčia náleziská v Belianskej jaskyni, ale aj pozostatok mozgovej kôry neandertálca v podtatranskej obci Gánovce. V osídľovaní Vysokých Tatier pokračovali aj keltské kmene a nálezy dokazujú aj prítomnosť človeka z dôb rímskeho impéria. Dobrodružné povahy objavili Tatry v stredoveku, keď tu nachádzame stopy po lovcoch zveri, pašerákoch, hľadačov pokladov, zlatokopov a neskôr aj drevorubačov a pastierov. Prvé slovanské kmene začali využívať lesné bohatstvo tzv. „územia nikoho“, ich pokojný život narušil až v jedenástom storočí vpád maďarských jazdcov a podmanená pôda sa stala dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. V snahe čeliť expanzii poľských vojsk začali arpádovskí panovníci s osídľovaním tatranskej kotliny násilným nasadením maďarských vojakov a kolonizovali prvých nemeckých roľníkov, baníkov a kupcov. Prví konkrétni majitelia územia Vysokých Tatier boli zaslúžilí dvorania uhorského kráľa, ktorý im vlastnícke práva daroval tzv. donáciou. K najstaršej donácii patrí donácia Ondreja II. z roku 1209. Kolonizácia tatranského územia pokračovala aj v 16. a 17. storočí, začala sa rozvíjať ťažba dreva, pastierstvo a počas tureckej invázie sa z podnetu Habsburgovcov v začali tatranci zaoberať aj baníctvom.

Prvé knihy o Tatrách

Krásu Tatier začínajú objavovať vedci a významní dejatelia v 18. storočí, k najznámejším obdivovateľom tatranskej prírody patril Matej Bel, Juraj Bucholz ml. a R. Townson. Vďaka ich dielam sa o nádhere tohto miesta dozvedel svet a tatranská turistika sa začína rozvíjať koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kedy vznikla najstaršia tatranská osada – Starý Smokovec (1793) a dokončila sa výstavba Košicko-bohumínskej a neskôr aj Považskej železnice. Postupne na území Tatier vyrástlo ďalších 14 osád a oblasť sa stáva vyhľadávanou turisticko-rekreačnou destináciou strednej Európy. V 19. storočí sa vďaka vhodným klimatickým podmienkam priaznivo pôsobiacich na ľudských organizmus začína písať história tatranského kúpeľníctva, vznikajú liečebné domy, sanatóriá a hotely. Prvé snahy o spojenie tatranských osád do jedného celku začínajú po druhej svetovej vojne a vyvrcholili v roku 1947 vznikom obce Vysoké Tatry. Po roku 1948 dochádza k zániku súkromného sektoru a pôvodne súkromné hotely, sanatóriá, penzióny a dopravné zariadenia získavajú nových majiteľov a začínajú slúžiť už len na rekreáciu. Vzniká Jednotný národný výbor Vysoké Tatry. V roku 1949 bol na území mesta vyhlásený Tatranský národný park TANAP ako najstarší národný park na Slovensku s najvyšším stupňom ochrany prírody. Vysoké Tatry získavajú v roku 1957 štatút kúpeľného mesta a osady boli definitívne integrované do jedného celku s názvom mesto Vysoké Tatry až v roku 1998.

Klíma v našich veľhorách

Vďaka svojej malej rozlohe ale značnej nadmorskej výške majú Vysoké Tatry osobitný charakter počasia, ktorý je typický častými zmenami klímy v súvislosti s rastom nadmorskej výšky. Príznačné je kontinentálne podnebie so značnými rozdielmi medzi teplotami v lete a v zime a prevaha zrážok v letnom období. Cez zimu nastáva v kotlinách a dolinách inverzia a preto v januári má Lomnický štít priemerne 137 hodín slnečného svitu, kým Starý Smokovec alebo Poprad len 95. Vo výške okolo 1000 m pretrváva zimné obdobie takmer pol roka, od novembra do polovice apríla. Keď sa ochladí, vo výškach nad 2000 m sneží aj v lete. Jar sa začína v máji, leto trvá od júna do augusta. Už v októbri sa vo výškach nad 1500 m vytvára súvislá snehová pokrývka, ktorá pretrváva vo výške 1800 m do konca mája. Priemerná výška snehovej pokrývky v oblasti Štrbského Plesa je od 60 do 80 cm. V niektorých vysoko položených žľaboch a puklinách sa sneh drží celý rok. Leto sa vyznačuje častými búrkami, a preto je pre turistiku najvhodnejší koniec leta a jeseň so stálejším počasím. Prevládajúci smer vetra je západný, potom juhozápadný a severozápadný. Rýchlosti vetra sú výrazné na horách, najmä po prechode studených frontov. Priemerná teplota v lete je 13,0 °C a v zime -6,0 °C. Priemerná ročná teplota je v rozmedzí 4,7 až – 3,7 °C a zrážky dosahujú  944 až 1149 mm na štvorcový meter.

Prírodné krásy v okolí Vysokých Tatier

BELIANSKA JASKYŇA sa nachádza vo východnej časti Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou a jej dĺžka je 2350 m. Zaujímavé sú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. VODOPÁDY patria k najobdivovanejším prírodným javom počas turistických túr. K najznámejším patria Studenovodské vodopády, ktoré vznikajú sútokom Veľkého studeného potoka s Malým studeným potokom, Obrovský Vodopád v skalnej rokline v Malej studenej doline s výškou takmer 20 metrov, ktorý vytvára Malý studený potok. Veľký Velický vodopád,Český vodopád v Českej doline, Vodopád Skok na Mlynickom potoku, Hviezdoslavov vodopád v Bielovodskej doline,Kmeťov vodopád v doline Nefcerka, Vajanského vodoopád, Tomanovský vodopád, Roháčksy vodopád, Šarafiový vodopád a ďalšie. PLESÁ jedinečnou krásou upútajú horské jazerá ľadovcového pôvodu tj. plesá. K najnavštevovanejším patria Hincové plesá tj. Veľké Hincovo pleso a Malé Hincovo pleso. Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie karové jazero na Slovenskej strane Tatier v nadmorskej výške 1946 m s rozlohou 20,08 ha a s hĺbkou 53 m. Nájdete ich v hornej časti Mengusovskej doliny v Hincovej kotline. Popradské Pleso a Štrbské Pleso nájdete priamo v turistických centrách Vysokých Tatier.

PIENINY sú prvým medzinárodným prírodným parkom v Európe (Poľsko + Slovensko). Sú obľúbeným výletným miestom návštevníkov Tatier, vyznačujú sa zaujímavou geologickou stavbou s atraktívnymi reliéfmi skalných stien, vežičiek a bradiel. Turistickou atrakciou je splavovanie na pltiach 9 km dlhého prielomu hraničnej rieky Dunajec.

SLOVENSKÝ KRAS je krajinne najväčší kras v strednej Európe, patrí k najkrajším oblastiam Slovenska. Krasový reliéf je tvorený zaujímavými povrchovými a podzemnými útvarmi. Súčasťou sú jaskyne Domica, Gombasecká, Jasovská a Silická. V blízkosti aj jedinečné Ochtinská aragonitová jaskyňa. Známa je Silická ľadnica – priepasť so stálou ľadovou výzdobou.

SLOVENSKÝ RAJ je najznámejším národným parkom vo východnej časti Slovenska. Nájdete tu pozoruhodné charakteristické rokliny s vodopádmi a krasové javy ako závrty, jaskyne a diery. Najznámejšia je Dobšinská ľadová jaskyňa.