Ikonická obrátená pyramída na Mýtnej ulici mala byť pôvodne súčasťou pešej promenády spájajúcej Hlavnú stanicu s nábrežím rieky Dunaj. Jej unikátna architektúra v sebe ukrýva menšiu vnútornú pyramídu, ktorá vytvára priestor pre veľkorysé terasy. Z budovy začali vysielať v roku 1985. V podcaste STVR „Ulicami Bratislavy“ poodhalil jej tajomstvá, históriu aj dramatické vysielanie po auguste 1968 dlhoročný pracovník rozhlasu Ľuboš Kasala. Toto dielo architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga, dokončené v roku 1983, je od roku 2017 právom národnou kultúrnou pamiatkou.

Kasala v podcaste vysvetlil, kde sídlila budova rozhlasu predtým, ako sa uvažovalo o stavbe obrátenej pyramídy. Pracovníkov rozhlasu sme mohli nájsť na Zochovej ulici, ale aj na Jakubovom námestí. Hoci návrh súčasného sídla rozhlasu vznikol už v 60. rokoch, vysielať sa z neho začalo o vyše 20 rokov neskôr. Kasala pripomenul, že šlo o prvú oceľovú konštrukciu v Československu. „Nemali s tým žiadne skúsenosti. Mnohé veci sa museli od začiatku robiť takpovediac na kolene a vymýšľať priamo na mieste,“ povedal s tým, že možno preto trvala výstavba tak dlho. V pyramíde dá ísť do mínus 4. poschodia a stavebne má 14 poschodí. Rozhovor s Kasalom sme nahrávali na 11. poschodí. Zdôraznil, že budova je projektovaná pre prácu so zvukom, preto sú v nej napríklad koberce.

V budove sa nachádza aj o koncertné štúdio. „Je to naša najväčšia architektonická a technická pýcha. Keby chcel dnes niekto takéto štúdio naprojektovať a skonštruovať, nedoplatil by sa,“ povedal Kasala o štúdiu, ktoré je celé odpružené a vyplnené tlmiacimi materiálmi. „Je to trampolína, ktorú necítite, lebo pružín je tam veľmi veľa a hýbu sa minimálne. Obložené je hrubým spišským travertínom,“ opísal. V štúdiu sa nachádza aj veľký organ. Do sály sa zmestí vyše 500 divákov.

V rozhovore s Kasalom sa dozviete, v čom je výhoda tvaru obrátenej pyramídy, prečo sa pre ňu autori rozhodli a z ktorých poschodí sa pravidelne vysiela. Pýtali sme sa tiež na špecifiká rozhlasového vysielania a na to, ako sa kedysi nahrávali rozhlasové hry.