Každý rok je 4. júl v USA oslavou Dňa nezávislosti. Tento dátum symbolizuje začiatok naštartovania experimentu so slobodou a demokratickým spôsobom vládnutia, ktorý má dnes celosvetový význam. Nie je to však úplný začiatok veľkého príbehu. A už vôbec nie jeho koniec. Proces vytvorenia americkej republiky sa niekedy označuje aj za „Americkú revolúciu“.
Toto označenie môže niekomu zdvihnúť obočie. Čiastočne pre zvláštny priebeh tejto „revolúcie“. Čiastočne aj pre zvláštny charakter jej výsledkov. A tiež preto, že USA sú napriek vlastným deklaráciám často vnímané ako sila vo svete, ktorej cieľom je udržiavať status quo, terč protestov a kritiky tých, ktorí chcú dejiny „posúvať dopredu“. Americká revolúcia síce vytvorila v istom zmysle nový a nebývalo dynamický ústavný systém, napriek tomu však akosi nezapadá do progresivistických, pozitivistických či marxistických koncepcií dejín o revolučnom pohybe, ktorý je údajne skrytým zákonom dejín, a ktorý má smerovať k ich predurčenému vyústeniu. Amerika završovala svoj zakladateľský akt v tom istom roku, keď vo Francúzsku vypukla ďalšia revolúcia. Je zaujímavé, že ak porovnáme počiatočne deklarované idey a intelektuálne východiská, obe revolúcie by sa od seba príliš nelíšili. Rozdiel je však markantný v nasledujúcom priebehu a vo výsledkoch. V roku 1789, keď sa s konečnou platnosťou rúcal francúzsky ancien régime, dobiehal proces ratifikácie novej, federálnej Ústavy USA pristupujúcimi členskými štátmi. S dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že Francúzska revolúcia sa začína tam, kde sa americká končí.
K vyhláseniu nezávislosti došlo 4. júla 1776, teda pred 249. rokmi, na zasadaní druhého kontinentálneho kongresu 12 britských kolónií vo Filadelfii, predstavitelia ktorých prijali deklaráciu o ich nezávislosti od Veľkej Británie. Americké milície sa vtedy pretvorili na Kontinentálnu armádu – Continental Army. Za jej hlavného veliteľa bol vymenovaný George Washington.
Ústavodarný konvent potom v roku 1787 prijal Ústavu USA, čím sa zväzok štátov zmenil na federáciu. Základný zákon krajiny nadobudol platnosť v roku 1788 po ratifikácii všetkými štátmi federácie. Do funkcie prvého prezidenta USA v roku 1789 uviedli Georgea Washingtona. Súčasťou osláv Dňa nezávislosti sú v USA tradičné slávnosti, na ktorých skladajú občianske sľuby tisíce amerických prisťahovalcov.
