Z Moskvy v stredu tlmočili varovanie európskym lídrom a odkázal im, že Rusko bude stíhať každú osobu alebo krajinu, ktorá sa bude podieľať na krádeži jeho peňazí. Upozornil, že zabavenie ruských aktív zmrazených v európskych depozitároch by malo negatívny dopad na dôveru v európske finančné inštitúcie.
EÚ zvažuje poskytnúť Ukrajine pôžičku viac ako 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív. O návrhu majú v stredu rokovať lídri EÚ na neformálnom summite v Kodani. „Hovoríme o plánoch na nezákonné zabavenie ruského majetku. V ruštine tomu hovoríme jednoducho krádež,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ak by niekto ukradol alebo spreneveril majetok Ruska, osoby a krajiny, ktoré sa na tom podieľali, by podľa Peskova boli „stíhané a postavené pred spravodlivosť.“
Kremeľ tiež upozorňuje, že pokusy o zabavenie jeho aktív podkopú dôveru v centrálny bankový systém, v euro, ako menu a vnímanie bezpečnosti vlastníctva a vlastníckych práv v Európe.
„Ide o ďalšie kroky smerujúce k úplnému zničeniu dôvery v zásadu nedotknuteľnosti majetku,“ povedal.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok zdôraznila, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil v prípade, že by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred summitom v Kodani vyhlásila, že Únia pracuje najrýchlejšie ako môže, aby dosiahla dohodu o poskytnutí pôžičky financovanej z ruských aktív Ukrajine. Pripustila však, že nie všetky členské štáty s návrhom súhlasia. Podporu návrhu pred zasadnutím vyjadrila lotyšská premiérka Evika Siliňová, šéf estónskej vlády Kristen Michal alebo fínsky premiér Petteri Orpo. Skepticky sa k návrhu stavia luxemburský premiér Luc Frieden. Plán podľa neho vyvoláva viacero otázok právnej povahy.