Dňa 11. októbra 1878 sa v Stupave narodil keramikár Ferdiš – Ferdinand Kostka. V roku 1946 dostal ako prvý výtvarník v našej histórii titul národný umelec. Preslávil sa fajansovými soškami. Majster pochádzal zo starej západoslovenskej džbánkarskej rodiny.
Ferdiš Kostka sa džbánkarstvu a keramickému umeniu sa od malička priúčal u svojho otca, ktorému pomáhal robiť figúrky a sošky z hliny. Neskoršie sa dostal do hrnčiarskej dielne svojho staršieho brata Jána a po štyroch rokoch sa stal tovarišom. V dielni pracoval od roku 1896, v roku 1913 podnik prevzal a pod jeho vedením fungoval až do roku 1950. Počas 1. svetovej vojny F. Kostku v Rusku zajali, v roku 1918 ho repatriovali. Po svetovej vojne pomáhal najprv na vajnorskej fare u svojho príbuzného Juraja Kostku, neskôr, keď mu farár Ferdinand Juriga vymohol podporu, postavil si v Stupave pec a začal pracovať samostatne. Zhotovoval sošky, džbánky, črpáky, svietniky, čutory, kropenky s typickým slovenským svojrázom.
Diplom na svetovej výstave
Za figúrky s ľudovými motívmi dostal Kostka v roku 1927 diplom na Svetovej výstave v Paríži. V roku 1928 získal veľkú objednávku pre Pražský hrad. V decembri 1940 vystavoval v Bratislavskom umeleckom kabinete. V roku 1945 mu letecká bomba zničila dielňu. Ako 68 ročný začal Ferdiš Kostka s jej obnovou. Pomohol mu ÚĽUV, ktorý mu kúpil elektrickú pec. Po oslobodení vystavoval na výstave Mánesovcov v Prahe (1949) a naposledy v Umeleckej galérii Práce v Bratislave (1949). Pri príležitosti osláv výročia Slovenského národného povstania dostal Ferdiš Kostka národnú cenu za výtvarné umenie a 25. júna 1946 mu vláda Československej republiky udelila čestný titul národného umelca. Zomrel 28. júla 1951 v Bratislave vo veku 72 rokov. V Stupave otvorili v roku 1968 Múzeum Ferdiša Kostku. Nachádza sa v jeho rodnom dome a bývalej dielni s jedinou zachovanou habánskou keramickou pecou v strednej Európe.
Motívy z činnosti ľudí
Veľká pozorovacia schopnosť a modelovacia zručnosť si vyžadovala viac autorskej tvorby, ktorú F. Kostka zužitkoval vo figurálnej tvorbe. Uvedomil si hodnotu rázovitého stvárnenia ľudových postavičiek. Námety čerpal z bežného života v rodnej Stupave. Tak vznikali postavičky žien mútiacich maslo, oddychujúcich poľovníkov, žobrákov prosiacich o almužnu, pracujúcich vinohradníkov a roľníkov či muzikantov. V sérii Džbankárska práca zobrazuje celý postup výroby v rodinnej džbankárskej dielni od kopania hliny až po predaj zákazníkovi. Postavičky formoval zásadne len voľnou rukou. Práve figurálna tvorba Ferdiša Kostku vrátila stupavskej dielni zašlú slávu.
Múzeum v rodnom dome
Múzeum Ferdiša Kostku bolo otvorené v roku 1968. Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18. storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch – v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi, Františka Jochová-Kostková, doplnené o predmety zo zbierok Historického múzea SNM.
