Slováci v Poľsku sú komunitou, ktorá žije azda najbližšie k svojej domovskej krajine. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že na rozdiel od väčšiny spoločenstiev Slovákov žijúcich v zahraničí, nevznikla masovou migráciou obyvateľstva, ale ako dôsledok územných zmien po skončení prvej svetovej vojny, keď 28. júla 1920 rozhodnutím Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v Paríži pripadlo 27 obcí severného Spiša a hornej Oravy, obývaných z veľkej časti slovenským obyvateľstvom, Poľsku. Išlo o spišské obce: Čierna Hora, Durštín, Fridman s osadou Falštín, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nedeca, Nižné Lapše, Nová Belá, Repiská, Tribš, Vyšné Lapše a oravské obce: Bukovina-Podskalie, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Nižná Zubrica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Vyšná Lipnica, Vyšná Zubrica, Suchá Hora a Hladovka (posledné dve menované boli v roku 1924 vrátené vtedajšiemu Československu). Tu žijúci Slováci boli v tomto období poľskou stranou považovaní za „neuvedomelých Poliakov“. Nemali tak možnosť národnostne sa rozvíjať a akékoľvek proslovenské prejavy boli perzekvované, pričom mali neraz pre ich nositeľov tragickú dohru. Situácia sa zmenila až v roku 1939, keď boli vyššie spomínané obce pripojené k prvej Slovenskej republike. Po skončení vojny, v máji 1945, však boli opätovne včlenené do Poľska, ktorého súčasťou sú dodnes. Práve autochtónni obyvatelia týchto obcí položili po skončení druhej svetovej vojny, keď to umožnila spoločensko-politická situácia, základy slovenského národného života v Poľsku. Na základe ustanovení Dodatkového protokolu československo-poľskej Zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci z marca 1947 bolo v spišských a oravských obciach sčasti obnovené slovenské školstvo a založená prvá spolková organizácia Spolok Čechov a Slovákov (1949 – 1957). Na jej fungovanie neskôr kontinuálne nadviazali: Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov (1957 – 1960), Kultúrna Československá spoločnosť v Poľsku (1961 – 1967), Kultúrna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku (1967 – 1985), Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku (1985 – 1996) a Spolok Slovákov v Poľsku (ďalej SSP), ktorý bol zaregistrovaný 6. marca 1996, pričom funguje ako jediná strešná organizácia slovenskej komunity v Poľsku dodnes. Základnou organizačnou jednotkou SSP sú miestne skupiny, ktoré boli založené v obciach, kde žijú Slováci. V súčasnosti ich je celkovo 33, z toho 16 na Spiši, 15 na Orave, 1 na Sliezsku v Mikołowe a 1 v Malopoľsku v Krakove, kde sa nachádza aj sídlo ústredných orgánov.
V krakovskej budove sa nachádza tlačiareň a vydavateľstvo, ktorých založenie a rozvoj je nerozlučne späté s menom generálneho tajomníka SSP Ľudomíra Molitorisa. Založením tlačiarne a vydavateľstva nadobudla krajanská organizácia určité ekonomické zázemie a zároveň sa stala šíriteľom nielen slovenskej, ale aj poľskej literatúry v Poľsku. V jej edícii vyšli diela viacerých slovenských autorov v slovenskom jazyku, napríklad Júliusa Balca, Pavla Országha-Hviezdoslava, Jozefa Leikerta, i v poľskom jazyku, napríklad Antona Hykischa, Ivana Bukovčana, Pavla Vilikovského, Vlastimila Kovalčíka, Jána Majerníka, Pavla Országha Hviezdoslava, Antológia slovenskej poézie, Antológia slovenskej prózy, čím sa slovenská literatúra stáva známejšou taktiež v poľskom prostredí. Okrem toho je v súčasnosti vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku jedným z najväčších vydavateľov mladej poľskej poézie a spoluorganizátorom tzv. poetickej električky, počas ktorej je v uliciach Krakova prezentovaná poézia poľských i slovenských autorov. Za vyše dvadsaťročné obdobie existencie tlačiarne a vydavateľstva prešlo jej bránami viac ako osemsto knižných publikácií, ale taktiež letákov, pohľadníc, či drobných tlačiarenských výrobkov rôzneho charakteru.
Založenie tlačiarne a vydavateľstva umožnilo spolku vydávať vo vlastnej réžii kultúrno-spoločenský krajanský mesačník Život, ktorý vychádza už od roku 1957, pričom jeho založenie je späté s menom dlhoročného šéfredaktora a predsedu Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov Adama Chalupca. V súčasnosti je Život plnofarebným štyridsaťštyristranovým časopisom, ktorý sa zaoberá predovšetkým krajanskou problematikou. Je tlačený v náklade 2 100 výtlačkov. Prevažujú v ňom reportáže zo života Slovákov žijúcich v Poľsku a obcí nimi obývaných. Objavujú sa tiež historické a náučné články, správy zo Slovenska, súťaže, rozprávky a iné zaujímavosti pre deti a mládež. Redakcia Života sídli v Krakove, pričom okrem šéfredaktorky Agáty Jendžejčíkovej sa na tvorbe časopisu podieľajú ešte traja redaktori: Milica Majeriková-Molitoris, Dorota Mošová a Marián Smondek, ako aj dopisovatelia z jednotlivých miestnych skupín. Život tým, že je prakticky jediným slovenským periodikom v Poľsku, mal i má nezastupiteľnú úlohu pri zachovávaní a šírení slovenského jazyka a slovenského národného povedomia medzi Slovákmi v Poľsku. Svojich odberateľov má však aj medzi krajanmi, ktorí sa vysťahovali na Slovensko alebo do iných európskych krajín i USA a Kanady. Ďalšou periodickou publikáciou vydávanou v réžii SSP v slovenskom i poľskom jazyku je Almanach Slováci v Poľsku, ktorý mapuje históriu i súčasné aktivity slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku. Jeho založenie inicioval generálny tajomník SSP Ľudomír Molitoris. V súčasnosti je vydávaný pod redakciou historičky Milice Majerikovej-Molitoris, pričom do roku 2015 vyšlo už celkovo šestnásť čísel. Modernou formou mediálnej prezentácie SSP je internetová stránka www.tsp.org.pl a facebooková skupina Slováci v Poľsku.
Viac na web stránke
https://www.slovenskykalendar.com/spolok-slovakov-v-polsku-stresna-organizacia-slovenskej-komunity
