Skanzen pod hradom Ľubovňa má 40 rokov

Súčasťou slávnostného programu, ktorý organizátori umiestnili do dreveného kostolíka z Matysovej, bola i prezentácia „hlasov etník“, ktoré zatiaľ svoje materiálne zastúpenie v spektre stavieb ľudovej architektúry v múzeu nemajú, hoci v koncepcii Juraja Langera z roku 1997 boli plánované. Zazneli tak prejavy umeleckého a duchovného dedičstva Rómov v podaní Bohdanky Žigovej, Židov v podobe balady interpretovanej Michalom Paľkom či koledy spišských Nemcov v podaní speváčok z folklórneho Marmon z Chmeľnice. Slávnostný program spevom otvorili i uzatvorili speváčky zo SpSk Poľana z Jarabiny a speváci zo SpSk Šambriňci. Na podujatí sa zišlo viac ako 70 múzejníkov, etnografov a pracovníkov z oblasti audiovizuálneho priemyslu, ktorých privítal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea PhDr. Dalibor Mikulík. Pozvaní hostia si mohli pozrieť aj novootvorené expozície. Slávnostnú pásku prestrihli aj na expozícii modrotlače, ktorá mala v Starej Ľubovni stáročnú históriu i tradíciu. Modrotlač v meste, teda farbenie plátna systémom negatív – pozitív, zdokonalili pred takmer 300 rokmi farbiari z rodu Dlugolinský. Ich zásluhou boli v kráľovskom meste až tri farbiarske dielne. Posledná dielňa prospešnú prácu ukončila štátnym znárodnením iba niekoľko rokov po tzv. Víťaznom februári z roku 1948. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárneho filmu režiséra a scenáristu Štefana Dlugolinského „Skanzen pod hradom Ľubovňa“.

História skanzenu a multikultúrne prostredie

Krajina pod Vysokými Tatrami je mimoriadne rozmanitá i bohatá na zvláštnosti, ktorými sa nemôžu pochváliť iné a často oveľa väčšie národy sveta. K jedinečne zaujímavým kútom Slovenska patrí aj horný Spiš. Územie bolo obývané už od pradávna. V tomto priestore, cez ktoré viedla stará Jantárová cesta, sa po stáročia formovalo prostredie dávajúce severu Spiša špecifický charakter. Najväčšiu stopu však zanechali Slováci, Poliaci, Nemci, Valasi, ale aj Židia, či Cigáni. Až do minulého storočia sa na území zachovali viaceré unikátne pamiatky ľudového staviteľstva vychádzajúceho z lona okolitej prírody. Architektúru domov ovplyvnil materiál, ktorý mali ľudia k dispozícii. Na stavbu obytných a hospodárskych stavieb používali kameň, smrek a jedľu. Funkčnosť stavieb bola na prvom mieste. K tomu všetkému sa priradil aj zmysel pre krásu i harmóniu s prírodným prostredím na obohatenie vlastnej autentickej ľudovej kultúry.

Na začiatku bola dobrá myšlienka

Multietnické a multikultúrne prostredie okolia Starej Ľubovne logicky vyústilo do myšlienky zriadenia trvalého priestoru ľudovej architektúry a kultúry – pod hradom Ľubovňa. Zámerom myšlienky zo začiatku 70. rokov minulého storočia bolo uchovať nezvyčajné bohatstvo nielen pre ďalšie generácie, ale aj vytvorenie jedinečného priestoru pod starobylou pevnosťou. Myšlienky viacerých ľudí z Okresného národného výboru v Starej Ľubovni sa ujal vtedajší podpredseda Ján Fečišin. Katedra Urbanizmu a územného plánovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej vypracovala na základe požiadania Okresného národného výboru koncepciu budúceho skanzenu na rozlohe takmer 10. hektárov. Lúka pod hradom začala postupne ožívať. Nová organizácia do priestoru vytypovala viaceré objekty, ktoré mali zastupovať jednotlivé etniká. Proces nebol jednoduchý, pretože bolo nutné aj majetkové usporiadanie jednotlivých nárokov. Komplex stavieb predstavoval prvú etapu výstavby expozície. Nový správca priestoru Ľubovnianske múzeum postupne začal systematický výskum jednotlivých objektov. Pracovníci múzea dodatočne realizovali výskum v teréne. Cez žijúce rodiny zisťovali pôvodných vlastníkov, aby tak do jednotlivých domov vedeli zakomponovať nielen ducha rodiny, ale aj jej každodenné činnosti.

Vľavo etnografka a bývala riaditeľka ĽM Mgr. Monika Pavelčíková a vpravo PhDr. Dalibor Mikulík pri otvorení expozície modrotlače

Najdominantnejší je kostolík z Matysovej

Najdominantnejším objektom expozície je gréckokatolícky kostolík z Matysovej postavený v roku 1833. Drevený chrám bol z obce premiestnený počas realizácie prvej etapy výstavby v roku 1979. Zrubová jednoloďová stavba je postavená z jedľového dreva a zastrešená šindľovou strechou. Zaraďuje sa medzi významné pamiatky ľudovej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku. Kostolík je zasvätený svätému Michailovi archanjelovi. Interiér kostolíka je vyzdobený ikonostasom. V oltárnej časti vľavo je umiestnený vzácny obraz Bohorodičky datovaný z roku 1693. Výzdobu svätyne tvorí barokovo – klasicistická, dekoratívna trojradová architektúra z prvej polovice 18. storočia. Zachovali sa tu aj časti pôvodného tabuľového typu ikonostasu z prvej polovice 17. storočia. Gréckokatolícka cirkev na území Slovenska má svoj pôvod od čias misie sv. Cyrila a Metóda v 9. storočí. Vierozvestcovia prišli na naše územie z Byzancie v roku 863 po Kristovi na žiadosť kniežaťa Rastislava. Už vtedy boli založené hlboké korene, ktoré pretrvali do dnešných dní, najmä na východe Slovenska.

Zachytili život ľudí na dedinách

Postupom rokov priestory expozície boli dopĺňané a areál menil svoju tvár. Často aj s prispením osobných schopností a vlastných tvorivých i fyzických síl.

Po budovateľských obdobiach a istom rozmachu nastal na začiatku 90. rokov minulého storočia čiastočný útlm – najmä vo financiách. Pracovníci múzea sa snažili objekty udržiavať a pokiaľ to bolo možné aj dopĺňať o nové exponáty zachytávajúce spôsob života jednotlivých etník horného Spiša. Ľudia v okolitých dedinách stavali domy ako dvojpriestorové, trojpriestorové alebo domy s dufartom, ktoré zakladali spišský Nemci. Dvojpriestorové domy pozostávali z izby a pitvora. Takéto príbytky sa najdlhšie zachovali v rusínskych obciach Litmanová, Jarabina, Kamienka, Veľký Lipník a Stráňany.

Trojpriestorové domy stavali bohatší občania. Na prelome 19. a 20. storočia na výstavbu nových domov ľudia začali používať aj kameň. Väčšinou ich stavali ekonomickí navrátilci z Ameriky alebo drotári v rusínskych obciach. Murovanice, ako volali domy, boli vo všeobecnosti považované za chladné a nezdravé.

Goralský dom roľníka z Veľkej Lesnej

Typickým príkladom trojpriestorového domu je goralský dom roľníka a obecného richtára z Veľkej Lesnej. Najdlhšiu časť domu – priečelie – stavitelia orientovali na slnečnú stranu. Zvyčajne mal symetrický pôdorys. Do domu sa vchádzalo cez kuchyňu. Izba v strednej časti musela byť priestranná. Bola miestom, kde sa spalo a zároveň slávili veselé, ale aj smutné udalosti rodiny. V izbe sa schádzal obecný výbor, ktorý spravoval okrem iného aj dedinskú pokladňu. Majitelia domu cez zimu priestor využívali na hospodárske účely. Počas dlhých zimných večerov vyrábali metly, plietli koše na zemiaky a pripravovali sa na jarné obdobie. Ženy párali perie, priadli a tkali. Vo viacerých domoch boli tkáčske krosná, na ktorých vyrábali látky pre ošatenie. Svoje miesto tu mali skrine, postele a na stenách nesmeli chýbať obrazy s náboženskými motívmi. Izba slúžila aj ako sušička bielizne. Lôžko postele vystielali ovsenou alebo žitnou slamou. Prikrývali sa súkennou dekou a perinami navlečenými do tkaného kanafasu červeno bielej alebo modrej farby.

Ľudia na Hornom Spiši sa vo väčšine živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Súčasťou ich usadlostí boli aj hospodárske stavby. Najväčším objektom boli stodoly. K menším stavbám sa radili maštale pre dobytok, sýpky, kováčske a stolárske dielne. Na dvore priemerného gazdu nesmel chýbať koník, kravičky, kozy a ovce, prasiatka, sliepky, kačice alebo aj zajace. S príchodom modernejšej doby to boli mláťačky na parný a neskôr aj na benzínový pohon uskladnené v stodolách. Neodmysliteľnou súčasťou života ľudí boli aj mlyny na mletie obilia. Jeden z vodných mlynov sa nachádzal v obci Malý Sulín. Mlel pre okolité obce. Spočiatku bol kamenný. V 30. rokoch ho pôvodný majiteľ prestaval na valcový mlyn. Mlyny pracovali po celý rok okrem krátkeho obdobia žatvy. Mlynár tak široké okolie zabezpečoval pravidelný prísun čerstvej múky a ostatných produktov.

Dom roľníka z Jakubian

Medzi typické exponáty patrí obytný dom z Jakubian, ktorý postavili v roku 1938. Patril medzi menšie dvojpriestorové domy. Pozostával z izby a pitvora. Do domu sa vchádzalo cez pitvor, v ktorom sa varilo na otvorenom ohnisku umiestnenom pred ústím do chlebovej pece. Pitvor bol vybavený nevyhnutným riadom a pomôckami na varenie i pečenie. V jedinej izbe sa varilo a spalo, rodili sa deti i umierali ľudia. Keď sa dieťa narodilo okúpali ho v drevenej vaničke so svätenou vodou. Aby dieťatko ochránili pred zlými silami natreli ho maslom. S narodením dieťatka sa spájalo množstvo povier i zvykov. Sporák v izbe slúžil nielen na varenie, ale aj na vyhrievanie jedinej obývacej izby. V každom dome v izbe musel byť väčší stôl s drevenými lavicami. Stôl bol symbolom rodinného života. Na stenách viseli viaceré obrazy svätcov. K vybaveniu niektorých domácnosti často patril aj šijací stroj.

Výber exponátov do jednotlivých roľníckych a remeselníckych sídiel je bohatý a zodpovedá postupným historickým obdobiam. Jednotlivé artefakty prezentujú bohatú multi – etnickú ľudovú architektúru a kultúru.

Smelé plány do budúcnosti

Ľudia na hornom Spiši boli pobožní od nepamäti. Viera v Boha sa odzrkadľovala aj na výzdobe domov. Na priečelí mali umiestnené obrazky alebo sošky svätých, ktorým pravidelne vymieňali kvety, prípadne zapaľovali sviečky. Multietnicita a pestrosť v architektúre sa odzrkadľovali aj na vonkajších úpravám domu. Majitelia domov venovali veľkú pozornosť podmúrovke a jej farebnosti, viazaniu zrubu, náterom škárovaných plôch, došteniu okien alebo plotom okolo príbytkov. Pravidelne robili vápenné nátery najčastejšie so svetlou modrou farbou, ktorá dodávala dreveným stavbám aj špecificky estetický vzhľad. V roku 2015 pribudli do expozície ďalšie zaujímavé objekty.

Hospodársky trakt z Ruskej Vole sa stal trvalou expozíciou stropných trámov a poľnohospodárskych strojov. Týmto zámerom si Ľubovnianske múzeum pripomenulo jedného z najvýznamnejších pracovníkov múzea z oblasti etnológie, etnografie a folkloristiky – Jána Lazoríka. V priestoroch traktu je umiestnených až 44 jedinečných nosných stropných trámov, ktoré Ján Lazorík počas života zozbieral v regióne Spiša a Šariša.

K zaujímavým novým stavbám patrí aj drevenica č.100 z Veľkého Lipníka a replika kaplnky Panny Márie z neďalekého Hniezdneho, bývalého najmenšieho slobodného kráľovského mesta Uhorska. Kaplnka predstavuje architektonický typ drobných sakrálnych stavieb nielen z Hniezdneho, ale aj blízkych Forbás a Vyšných Ružbách. Výstavba jedinečnej expozície nie je ukončená. Prvotná myšlienka zo začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia priniesla famózny obraz priestoru pod hradom Ľubovňa. Stáročné spolužitie viacerých kultúr na území horného Spiša zanechalo v tomto nádhernom priestore nezamazateľnú stopu. Stalo sa tak na úžitok nám všetkým. Studio D3 pripravilo na 12. marec 2016 premiéru dokumentárneho filmu o histórii výstavby a súčasnosti múzea v prírode.