Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave. Časť detstva prežil v Tŕní pri Zvolene, kam jeho otec doviedol rodinu, aby ju ochránil pred nástrahami druhej svetovej vojny. Okrem neho sa rodičia starali aj o jeho bratov, staršieho Viliama a mladšieho Jána, ktorý dodnes pôsobí ako herec.
Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1950 v snímke Kozie mlieko, ale na doskách činohry Slovenská národného divadla (SND) v Bratislave sa objavil už ako dieťa. Jednou z jeho najvýraznejších divadelných postáv bol knieža Myškin v dramatizácii Dostojevského románu Idiot, ktorú v roku 1965 stvárnil na javisku SND. V stredu 15. októbra uplynie od narodenia jedného z najobľúbenejších slovenských hercov strednej generácie 90 rokov.
Predstavil sa vo vyše 40 filmoch, vo vyše 200 televíznych inscenáciách a stvárnil 120 divadelných postáv. Pamätnými sa stali aj jeho filmové úlohy v snímkach Vyšší princíp, Šťastie príde v nedeľu, Medená veža či Orlie pierko. Pre jeho výzor a herecký prejav ho prirovnávali k Gérardovi Philipovi, ktorého mal v roku 1959 nahradiť, keď francúzska filmová hviezda nečakane umrela počas nakrúcania.
Po návrate do Bratislavy Ivan Mistrík úspešne absolvoval v roku 1946 konkurz do Detskej rozhlasovej družiny. Vďaka prirodzenému hereckému talentu už o rok neskôr debutoval v Činohre SND, kde ako 12-ročný stvárnil Sťopku v hre Nikolaja Pogodina Kremeľský orloj. V SND sa predstavil aj v úlohe Jánošíka ako chlapca v dramatizácii diela Jána Bottu Smrť Jánošíkova, alebo si spolu s bratom Jánom zahral v predstavení Rok na dedine. V roku 1949 sa rozhodol pre štúdium herectva, odišiel z gymnázia a urobil prijímacie skúšky na bratislavské Štátne konzervatórium. Štúdium v druhom ročníku prerušil z rodinných dôvodov a zamestnal sa ako kultúrno-propagačný referent v Slovnafte. Zakrátko však zo Slovnaftu odišiel a v rokoch 1951 – 1952 pôsobil v Dedinskom divadle, čo bolo profesionálne činoherné zájazdové divadlo určené pre slovenský vidiek so sídlom v Bratislave. Po 13 mesiacoch z Dedinského divadla odišiel a nasledujúce dve sezóny strávil v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V rokoch 1953 – 1966 bol členom bratislavskej Novej scény.
Divadelnú kritiku výrazne zaujal v roku 1965 postavou kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot. Postavu stvárnil ako hosťujúci herec SND, ale knieža Myškin mu napokon priniesol stály angažmán v Činohre SND, kde pôsobil v rokoch 1966 – 1982. Počas pôsobenia na prvej scéne slovenského divadla stvárnil desiatky postáv, v ktorých sa prezentoval typickým civilným herectvom, ktoré teoretici pomenovali „mistríkovstvo“.
Nemenej úspešná bola aj jeho kariéra vo filme a televízii. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1950 v komédii Kozie mlieko režiséra Ondriša Jariabka. Menšie úlohy stvárnil v snímke Mladé srdcia (r. Václav Kubásek, 1952), v poviedkovom filme Čert nespí (r. Peter Solan, František Žáček, 1956), alebo v dráme Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957). V roku 1958 sa predstavil v jednej z hlavných úloh v legendárnej komédii Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu. V snímke o troch kamarátoch, ktorých veľkou vášňou je podávať športku, si zahral po boku Antona Mrvečku a Mariána Kleista staršieho. Ďalšiu hlavnú úlohu stvárnil v dráme Jiřího Weissa Rómeo, Júlia a tma (1959). V tom istom roku sa objavil aj v dráme Paľa Bielika Kapitán Dabač.
S rokom 1959 sa viaže aj udalosť, vďaka ktorej sa mohol Mistrík zaradiť medzi filmové hviezdy európskeho formátu. Počas nakrúcania jedného z filmov totiž zomrel slávny francúzsky herec Gérard Philipe a ako náhradníka si francúzsky filmári vybrali práve Mistríka. Jeho cestu však zastavili vtedajší „mocipáni“ z Filmexportu, ktorí mu zakázali vycestovať do Paríža. Mistríkovo sklamanie o rok neskôr trochu vyvážila hlavná úloha v legendárnej dráme Jiřího Krejčíka Vyšší princíp. Odohráva sa v Prahe počas tzv. heydrichiády, keď za nevinný žart popravia troch študentov maturitného ročníka.
V 60. rokoch minulého storočia účinkoval aj v úspešných televíznych filmoch Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Mŕtvi nespievajú (1965) a v Balade o siedmich obesených (1968), s ktorou sa tiež viažu peripetie s vtedajšou totalitnou mocou v Československu. Televízny film, ktorý režíroval Martin Hollý, vyhral síce prestížne ocenenie na filmovom festivale v Cannes, ale skončil v trezore, lebo v auguste roku 1968 vtrhli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. Hollý však potom s Mistríkom nakrútil dva dnes už kultové filmy o slobodomyseľných tatranských chatároch Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V snímkach o chlapskom priateľstve si Mistrík zahral po boku Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka, Emílie Vášáryovej, Michala Dočolomanského, Vlada Müllera či Júliusa Vašeka. V 70. rokoch minulého storočia účinkoval Mistrík aj v divácky obľúbených seriáloch Parížski mohykáni (1971), Vivat Beňovský (1975) alebo Útek zo zlatej krajiny (1977). Jeho herecké kvality ocenili v roku 1977 titulom zaslúžilý umelec a v 1981 Cenou Andreja Bagara.
Úspešný a obľúbený herec prežíval v súkromnom živote drámy. Prvá manželka, tiež herečka, Helena Kollátová, s ktorou mal dvoch synov, nečakane zomrela počas ich spoločnej dovolenky v zahraničí. Druhé manželstvo uzavrel s Máriou Klesniakovou, mali spolu syna, avšak Ivan Mistrík spáchal 8. júna 1982 samovraždu. Mal vtedy iba 46 rokov.
