Dejiny Slovákov by boli neúplne a nemysliteľné bez dejín Slovákov žijúcich vo svete. Dnes Slovákov vypátrame takmer na všetkých kontinentoch. Jednoznačne najviac zahraničných Slovákov nájdeme na severoamerickom kontinente. V minulosti Slováci masívne odchádzali z materskej krajiny a to z rôznych dôvodov. Medzi najvážnejšie dôvody patril maďarizačný útlak, sociálne a aj politické problémy v mnohonárodnej monarchii Rakúsko – Uhorska.
Aktivity Slovenskej ligy sa v otázke autonómie Slovenska stupňovali. Dialo sa tak najmä po zvolení Petra Hletka za predsedu ligy. Dôležitou udalosťou v živote amerických Slovákov sa stal príchod početnej slovenskej delegácie Matice slovenskej do Spojených štátov. Delegáciu viedol Jozef Cíger Hronský. Slováci z Matice postupne navštívili veľké množstvo slovenských osád kde predniesli viac ako 600 prednášok. So sebou priviezli aj významný dar v podobe štyroch kompletných knižníc. Azda aj na základe nových informácii zo Slovenska neskôr SLvA zvolala 20. Kongres ligy do Pittsburghu.
Na ňom prítomní americkí Slováci prijali vyhlásenie, v ktorom deklarovali svoju lojálnosť voči československému štátu, vyslovili sa za celistvosť ČSR a vyjadrili želanie, aby medzi českým a slovenským národom nastalo porozumenie. Vyriešenie slovenskej otázky v ČSR pritom videli len v bezodkladnom zavedení autonómie na Slovensku a uznaní národnej samobytnosti Slovákov. Americkí Slováci ďalej vo vyhlásení vyslovili požiadavku, aby do zavedenia autonómie bola na Slovensku utvorená slovenská školská rada s právomocou menovať všetkých učiteľov na ľudových a stredných školách. Žiadali aj poslovenčenie Univerzity Komenského, zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na Slovensku. Chceli aby učitelia a profesori boli len Slováci. Žiadali zrušenie cenzúry, nahradenie českých úradníkov na Slovensku slovenskými, pomerné zastúpenie v diplomatickej službe. Vo vedení armády žiadali viac Slovákov a taktiež obnovenie priemyslu na Slovensku. Delegáti kongresu rozhodli aj o vyslaní delegácie na Slovensko na čele s Petrom Hletkom. So sebou si zobrali originál Pittsburskej dohody.
Už na lodi smerujúcej do Poľska sa ukázalo, ako uvádza Konštantín Čulen, že delegácia nebola jednotná. Dochádzalo k rozporom medzi A. Rolíkom a P. Hletkom. Podobne J. Hušek, podľa informácií K. Čulena, ťažko niesol, že stredobodom záujmu nebol on, ale nový predseda, mladý P. Hletko a on ako signatár Pittsburskej dohody i veterán v zápase o autonómiu Slovenska zostal bokom. Azda aj pre rozpory zostal A. Rolík vo Varšave a možno jaj preto, lebo ako delegát SLA nesúhlasil s tým, aby delegácia najskôr pricestovala do Ružomberka a až potom do Prahy. Andrej Hlinka prijal delegátov SLvA 28. mája 1938 napoludnie v Ružomberku. Pri tejto príležitosti vyjadril potešenie nad tým, že prichádzajú práve v čase, keď na pretrase dňa sa rozhoduje o osude Pittsburskej dohody i autonómie Slovenska. Na stretnutí Peter Hletko vyhlásil, že americkí Slováci pokladali za svoju povinnosť najskôr docestovať do Ružomberka. Následne zavítali do Turčianskeho svätého Martina.
V Prahe nezískali žiadnu podporu
Po zastávke v Turčianskom Svätom Martine odcestovala delegácia SLvA 30. mája 1938 do Prahy. Na Wilsonovej železničnej stanici ich privítal primátor Prahy Petr Zenkl spolu s predsedom Československej národnej rady Janom Kaprasom. Ako vtedy uviedol denník Slovák, obaja vo svojich príhovoroch zdôrazňovali československú národnú jednotu. Vedúci delegácie Peter Hletko vo svojom príhovore pripomenul, že práve na 30. mája pripadá 20. výročie podpísania Pittsburskej dohody. Zároveň vyjadril ľútosť na tým, že sa zásady dohody doposiaľ nerealizovali. Povedal, že dúfa v jej naplnenie a stane sa tak čo najskôr. Príhovor uzavrel slovami: „Nech žije slovenský národ! Nech žije český národ! Nech žije Česko ‑ Slovenská republika!“ Na druhý deň boli delegáti SLvA privítaní na zasadnutí predsedníctva Československej národnej rady, na ktorom Peter Hletko vyhlásil, že delegáti SLvA prišli do Prahy okrem iného aj preto, aby sa podnikli konkrétne kroky v otázke nepomerov medzi Čechmi a Slovákmi v ČSR. Vyzval Čechov, aby uznali svojbytnosť slovenského národa. Okrem iného povedal: „Uznajte Slovákov za individuálny, samobytný slovenský národ! Uznajte platnosť Pittsburskej dohody a na tomto základe ľahko bude možné spoločné vyrovnanie.“ V ten istý deň prijal delegáciu SLvA predseda československej vlády Milan Hodža a prezident ČSR Edvard Beneš. Ani jeden z nich však neprejavil ochotu uznať Pittsburskú dohodu a v nej zakotvené právo Slovákov na autonómiu tak, ako bola podpísaná signatármi dohody. Obaja vyjadrili iba súhlas s postupnou realizáciou jej jednotlivých bodov, ale pri súčasnom rešpektovaní tézy o československej národnej jednote. Neakceptovateľnou pre nich zostala požiadavka samostatného slovenského snemu v zmysle zákonodarného zboru. P. P. Hletko po rokovaniach v Prahe nezostalo iné len skonštatovať: „Nič pozitívneho sme nevybavili.“ Delegáti SLvA sa rozhodli odcestovať na mesiac na Slovensko študovať tamojšie pomery a zbierať štatistický materiál a po mesiaci sa vrátiť späť do Prahy, kde im predseda vlády M. Hodža prisľúbil opätovnú audienciu.
Delegácia v Bratislave a opäť v Prahe
Vyvrcholením pobytu delegácie SLvA v ČSR bola ich účasť na manifestačnom zhromaždení zorganizovanom HSĽS dňa 5. júna 1938 v Bratislave pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku Pittsburskej dohody. Veľká manifestácia Slovákov s hrdosťou prijala delegáciu ligy. Na tomto pamätnom zhromaždení, ktoré sa konalo na Hviezdoslavovom námestí mohol obrovský dav ľudí zo Slovenska vidieť originál Pittsburskej dohody. V ruke ju držal Peter Hletko. Na zhromaždení posledný raz prehovoril Andrej Hlinka. V dobových materiáloch sa uvádza, že vláda povolila oslavy a manifestáciu, aby ukázala ľuďom a zahraničiu, že HSĽS si v ČSR užíva veľké demokratické slobody. Ako protiváhu manifestácie HSĽS predseda vlády Milan Hodža, vedúci predstaviteľ agrárnej strany, na ďalší deň zorganizoval manifestáciu slovenského roľníckeho ľudu, na ktorú pozval aj delegátov SLvA, aby im dokázal, že za HSĽS nestojí celý slovenský národ. Chcel poukázať na to, že minimálne rovnaká časť slovenských občanov je proti politickej autonómii Slovenska a stojí za československou národnou jednotou. Na základe dohody s predsedom československej vlády Hodžom sa delegáti SLvA P. Hletko, D. Sloboda a už aj A. Rolík opäť zúčastnili rokovania v Prahe dňa 30. júla 1938. Hlavným bodom stretnutia bola otázka ústavného uzákonenia Pittsburskej dohody a zavedenia autonómie Slovenska. Predseda vlády M. Hodža však k tejto otázke znova zaujal negatívny postoj. Podľa jeho tvrdenia prebiehajúce reformy v ČSR boli realizované tak, že splnenili slovenské autonomistické požiadavky a išli vraj nad rámec Pittsburskej dohody. Pritom vyjadril aj vôľu, že do budúcnosti bude postupovať v jej duchu. O skúsenostiach delegátov SLvA z ciest po Slovensku sa nehovorilo. Prečo sa tak stalo, to sa dodnes neobjasnilo. Po návrate delegácie sa konal 21. Kongres SLvA. Delegáti sa zišli 14. októbra 1938. Pripravil Štefan Dlugolinský
