Poľský kniežací a magnátsky rod Zamoyski má svoje korene už v 14. storočí v obci Łaźnin v tzv. zemi łczyckej poľského kráľovstva. Adam z Łaźnina, ktorý bol poľský
Dolnooravská obec Kraľovany je známa svojou osobitou polohou. Síce predstavuje vstupnú bránu do oravského regiónu, no leží mimo prirodzenej oblasti Oravy, medzi pohoriami Malej a Veľkej Fatry. Vznikla
Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne
Kláštor, predstavoval dar duchovného, vzdelanostného a všeobecného kultúrneho vzrastu, nielen pre jeho obyvateľov, ale celého Považia, ba značnej časti Slovenska. Kláštor bol ohniskom evanjelizácie, ale aj duchovnej a
Sever Spiša patrí medzi priestory, kde kedysi dávno svoj domov hľadali ľudia. Neboli to iba sporadické kmene, ale aj celé národy. Územím postupne prešli viaceré etniká hľadajúce nový
Bojnický zámok leží na styku strednej časti Hornonitrianskej kotliny a južného úpätia Malej Magury. Podložím Bojnického zámku je mohutná travertínová kopa, ktorá je zmineralizovaným zvyškom bývalého termálneho prameňa.
Martin leží neďaleko sútoku rieky Turiec s Váhom v Turčianskej kotline obkolesenej vrchmi Malej a Veľkej Fatry, Žiaru a Kremnických vrchov. K osídleniu Martina došlo oveľa skôr, ako
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenskej republiky, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat,
Kamenný hrad nad riekou Poprad postavili koncom 13. storočia ako pohraničnú pevnosť. Spoločne s hradmi Ľubovňa, Zborov a Dunajec v Nedeci tvorili sieť pevností chrániacich severné hranice Uhorska.
Časť karpatského oblúka je priestorom kde kedysi v dávnych dobách svoj domov hľadali ľudia. Neboli to iba mnohé kmene ale aj celé skupiny národov, ktoré hľadali nový životný priestor.