Slováci žijú v strednej Európe od nepamäti. Príchod predkov na dnešné územie historici zaznamenali v 5. a 6. storočí nášho letopočtu. Postupne sa usádzali a krajinu začali pretvárať na svoj obraz.
Prvý štátny útvar
Prvá písomná zmienka o slovenskej štátnosti je z roku 811 po Kristovi a pochádza z latinskej kroniky Annales regni Francorum. Neskôr, na žiadosť kniežaťa Rastislava, prichádza na naše územie v roku 863 po Kristovi misia učiteľov kresťanskej viery – solúnsky bratia Konštantín a Metod, ktorých vyslal byzantský cisár Michala III. Od tohto dátumu môžeme hovoriť o vzniku novej cirkevnej provincie, nového štvrtého liturgického jazyka a výraznom rozšírení kresťanskej viery do strednej Európy. Najväčší rozkvet dosiahli naši predkovia za vlády kráľa Svätopluka 871 – 894 po Kristovi. V roku 880 oznámil pápež Ján VIII., že prijíma kráľovstvo Svätopluka pod ochranu sv. Petra. Postupný zánik slovenskej štátnosti datujeme od roku 907 po Kristovi. Odvtedy sa územie dnešného Slovenska stalo súčasťou Uhorska a tomto štátnom útvare existovalo až do roku 1918. Aj keď Slováci v novom usporiadaní nepatrili k majoritnému národu na ich území sa odohralo veľa udalostí, ktoré výrazne ovplyvňovali chod dejín strednej Európy.
Džingischánové vojská a Tatári skončili na Slovensku
Na území dnešného Slovenska bola zastavená invázia Džingischánových vojsk, ďalej vpády Tatárov či ťaženie Turkov do Európy. Počas dlhoročného obsadenia Budapešti tureckými vojskami sa Bratislava stala na niekoľko desiatok rokov korunovačným mestom rakúsko-uhorských panovníkov.
Uhorsko sa na takmer 1000 rokov stalo žalárom mnohých národov. Samotní Slováci patrili medzi najutláčanejšie národy monarchie, ktorý podľa plánov Budapešti mal byť navždy vymazaný z mapy Európy. Najväčší útlak bol zaznamenaný na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia. Veď iba do Ameriky sa vtedy vysťahovalo takmer milión ľudí z rôznych kútov Slovenska. Na obranu Slovákov pred ich postupnou asimiláciou sa vtedy postavili mnohé svetové osobnosti, ako Angličan R.W. Seton-Watson alebo Nór Björstjene Björnson, ktorý patril medzi najväčším zástancov práv slovenskej menšiny v Uhorsku.
Nádej na slobodu
Modernú históriu Slováci píšu od roku 1918 vďaka Pittsburghskej dohode a súhlasu mocností na nové povojnové usporiadanie Európy po I. svetovej vojne. Územie Slovenska sa stalo súčasťou nového štátneho útvaru Československa. Ani pri tomto štátnom usporiadaní nedošlo k naplneniu odvekej túžby po samostatnosti a slobode. Nesplnili sa spoločné dohody medzi politikmi Tomášom G. Masarykom, Edvardom Benešom, ktorí zastupovali České záujmy a Milanom Rastislavom Štefánikom zastupujúcim záujmy Slovákov. Opäť sme sa dostali pod nadvládou majoritného českého národa v novom štátnom usporiadaní.
Druhá Slovenská štátnosť
Pod vplyvom vtedajších mocenských nemeckých záujmov, ako východisko zo stavu, vznikol v roku 1939 samostatný Slovenský štát. Udalostí, ktoré predchádzali jeho založeniu boli aj príčinou konca samostatnosti Slovákov, ktorí sa tak opäť ocitli v Československu. Túžba po samostatnosti bola zastavená a tak sa Slováci, ako kresťanský národ, dostali do područia komunistickej moci riadenej z Prahy a Moskvy.
Pokus o väčšie národné práva
Určitú zvrchovanosť si Slovensko získalo vďaka politickým pohybom v roku 1968 a politiky Alexandra Dubčeka, ktorý bol Slovákom. Vpád vojsk varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 zastavil nádejný demokratizačný proces spojený s väčšou samostatnosťou Slovenska.
Neschopnosť komunistického režimu a tzv. normalizácia vyústili do verejnej nespokojnosti takmer všetkých občanov vtedajšieho východného bloku. Naštartovala ich Gorbačovova „perestrojka“. Veď nakoniec aj sami Rusi videli a cítili, že systém nenapreduje, ale stagnuje. Zmeny a politický pohyb po roku 1989 konečne umožnili aj nám Slovákom vyhlásiť zvrchovanosť nad vlastným územím. Pokojné rozdelenie Československa na dva štáty potvrdilo životaschopnosť slovenského národa. Dnes sú bratia Česi našimi najlepšími susedmi.
Kultúra a osobnosti
Územie Slovenska je členené na niekoľko regiónov. Až do dnešných dní sa na mnohých miestach Slovenska zachovali ľudové zvyky. Slovenský národ je spevavý o čom svedčí aj viac ako 30 tisíc ľudových piesní zapísaných v notách. Pýchou Slovákov sú ručne vyšívané ľudové kroje, ktorých je niekoľko sto druhov. Takmer každá obec má iný kroj. Slováci sú veselý národ a môžu sa zaradiť medzi tie národy sveta, ktoré majú bohatú tradíciu ľudového folklóru. Neodmysliteľnou súčasťou koloritu obcí ešte stále sú ľudové alebo dychové hudby.
Kultúrny život má samozrejme aj iné rozmery v podobe rozvinutej divadelnej siete so stálymi činohernými a operetnými scénami. K popredným slovenským operným spevákom známym na celom svete patrili alebo patria Lucia Popp, Edita Grúberová, Peter Dvorský, Sergej Kopčák a mnohí ďalší. Pôvod zo Slovenska majú aj význační hollywoodskí herci Steve Mc Quen, Pola Negri alebo Paul Newmann.
Slovenský herec Jozef Króner hral hlavnú postavu vo filme Obchod na korze, ktorý získal prestížnu cenu Americkej filmovej akadémie sošku Oscar za herecký výkon. Vo svete je známy aj Symfonický orchester Slovenskej filharmónie a dirigent Ondrej Lenárd. Známe sú aj Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu alebo Slovenský ľudový umelecký kolektív /SĽUK/ či Lúčnica. Mladí ľudia obľubujú súčasné hudobné prúdy. Majú svoje idoly tak, ako inde vo svete. Zabávajú sa na diskotékach alebo koncertoch populárnych skupín a spevákov.
Slováci dali svetu Jána Jesseniusa, lekára, ktorý ako prvý vykonal pitvu na ľudskom tele, Štefana Baniča vynálezcu padáka alebo Jozefa Murgaša vynálezcu telegrafického prenosu ľudského hlasu a zostavovateľa najväčšieho herbáru motýľov na svete. Ako posledná sa mesačného povrchu dotkla noha Eugena Cernana, tak isto pôvodom zo Slovenska.
Sme krajinou majstrov sveta v ľadovom hokeji a celý svet pozná alebo poznal mená Pálfy, Štatan, Bondra, Demitra, Hossa alebo Chára. Aj keď má Slovensko iba 5,3 milióna obyvateľov patríme aj medzi iné športové veľmoci. Výpočet význačných Slovákov je veľký.
Slovákom nedávno genetici potvrdili, že sú rekordérmi etnickej dlhovekosti a autenticity. Zistili, že vyše 80% dnešnej populácie Slovenska zdedilo gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8 000 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej – v neolite.
Historické pamiatky a krajina
V minulosti cez Slovensko prechádzala jantárová cesta, ktorá bola spojnicou obchodu medzi Stredozemným a Baltickým morom.
Slovensko je posiate mnohými kultúrnymi pamiatkami – hradmi a kaštieľmi rôznych slohov. Medzi najstaršie pamiatky patria slovanské hradiská, hrad Devín, románske kostoly v Nitre, Skalici, hrady Trenčín /aj s nápisom na skale o pobyte rímskych vojsk z roku 179 n.l./, Nitra, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad, hrad Beckov, Strečno, Oravský hrad, Bratislavský hrad, Krásna Hôrka, Červený kameň a mnohé ďalšie. K historickým mestám patrí Banská Štiavnica, ktorá bola najväčším stredovekým mestom v strednej Európe, Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Bardejov alebo Levoča s nádhernými pamiatkami a drevenými oltármi majstra Pavla z Levoče.
Slovensko patrí medzi ojedinelé štáty s pestrou rozmanitosťou krajiny. Na území sa nachádzajú veľhory Vysoké Tatry a miernejšie Nízke Tatry, zvlnená pahorkatina, úrodné roviny a dokonca a pieskové polopúšte. Krajina je popreplietaná množstvom potokov, riečok a riek. Cez územie Slovensko preteká aj najväčšia a najdlhšia rieka Európy Dunaj. Krajina je bohatá aj na veľké množstvo vytekajúcich minerálnych prameňov, ktorých je 2 448 a mnohé z nich sú liečivé. Hádam aj preto je na území Slovenska niekoľko význačných a svetoznámych kúpeľov, medzi ktoré patria Piešťany s liečivým bahnom, Bardejovské kúpele, Kúpele Vyšné Ružbachy, Trenčianské Teplice, Sklené Teplice a mnohé ďalšie.
Územie Slovenska je zaujímavé aj nádhernými podzemnými jaskyňami – Domica, Belanská jaskyňa, Važecká jaskyňa alebo Dobšinská ľadová jaskyňa.
Priemysel a životné tempo
V období budovania socializmu Slovensko predstavovalo krajinu s dôrazom na strojársky priemysel výrazne smerovaný na výroby ťažkých zbraňových systémov pre armády varšavskej zmluvy. Po páde komunizmu z Prahy rozhodli zrušiť výrobu zbraní. Nastal totálny útlm výroby, ktorý spôsobil stratu zamestnania pre takmer 300 tisíc ľudí produktívneho veku. Z uvedeného problému sa Slovensko nedostalo takmer do dnešných dní. Reštrukturalizácia priemyslu je dlhý proces a vyžiada si ešte veľa rokov tvrdej práce pri hľadaní investorov do nových odvetví priemyslu. Medzi význačné podniky, ktoré prosperujú a držia slovenskú ekonomiku nad hladinou patrí Volkswagen Bratislava, Kia Motors Slovakia, US Steel Košice, chemický priemysel reprezentujúci podnik Duslo Šaľa včlenený do medzinárodného koncernu AGROFERT, výrobca pneumatík Continental Matador Rubber Púchov, rafinérsky priemysel s najväčším podnikom Slovnaft Bratislava a mnohé ďalšie podniky menšieho významu.
Slovenská republika je aj centrom mnohých strojárskych, nábytkárskych a poľnohospodárskych výstav, ktoré si pochvaľujú podnikatelia z celého sveta. Medzi centrá veľtrhov patrí Incheba Bratislava a Agrokomplex v Nitre. Slovensko je popreplietané množstvom ciest a buduje diaľničný ťah sever juh, východ západ, ktorý prepojí chýbajúce spojenie medzi juhom a severom strednej Európy. Prepojením západného ťahu s východom sa krajina stane aj cestnou križovatkou celej Európy. Geografický stred kontinentu Európa leží v Kostole svätého Jána v obci Kremnické Bane pri Kremnici a na strednom Slovensku. pripravil Štefan Dlugolinský
