Japonskí vedci chystajú misiu k mesiacom Marsu, ktorej cieľom je priniesť na Zem vzorky, ktoré by mohli objasniť vznik slnečnej sústavy a života na našej planéte. Konkurenčná čínska misia sa však snaží dopraviť vzorky späť ako prvá.
Bezpilotná misia Martian Moons eXploration (MMX), ktorá má v najbližších mesiacoch odštartovať z vesmírneho strediska Tanegašima, by zároveň mohla pripraviť pôdu pre budúce lety ľudí na Mars. Kozmická sonda, ktorú len pred niekoľkými dňami predstavili médiám, zostane na obežnej dráhe Marsu približne tri roky a pokúsi sa pristáť na jeho mesiaci Fobos. Z jeho povrchu má odobrať najmenej 10 gramov materiálu. Na povrchu bude zároveň vykonávať pozorovania rover Idefix – pomenovaný podľa mena psa komiksového hrdinu Asterixa. Sonda bude skúmať aj druhý mesiac Deimos, na jeho povrchu však nepristane. Návratová kapsula sa následne vydá späť k Zemi a približne v roku 2031 by mala pristáť v Austrálii. Japonská vesmírna agentúra (JAXA) dúfa, že misia objasní, ako vznikol Mars a jeho mesiace. Ide o dôležitú súčasť poznania potrebného na pochopenie vzniku celej slnečnej sústavy.
Pomôže objasniť, ako vzniklo prostredie vhodné pre život
Na základe jednej z teórií o pôvode mesiacov Marsu, takzvanej hypotézy obrovského impaktu, vznikli po zrážke planéty s iným kozmickým telesom. Podľa takzvanej hypotézy zachytenia sú zase mesiace v skutočnosti asteroidy z vonkajšej časti slnečnej sústavy, ktoré zachytila gravitácia Marsu. Určenie toho, ktorá z teórií je správna, pomôže objasniť, „ako mohlo na terestrických planétach vzniknúť prostredie vhodné pre život“, uviedla JAXA. Ide o štyri kamenné planéty najbližšie k Slnku – Merkúr, Venušu, Zem a Mars.
„MMX objasní mechanizmy transportu, ktoré priviedli vodu, prchavé látky a organické zlúčeniny z vonkajšej časti slnečnej sústavy do oblasti vnútorných kamenných planét – procesy, ktoré mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní podmienok vhodných pre život,“ povedal Patrick Michel, francúzsky astrofyzik pracujúci na roveri Idefix. Dodal, že ak sú Fobos a Deimos pozostatkami týchto raných transportných systémov, môžu obsahovať stopy o pôvode života alebo „presnejšie povedané, o transporte materiálov, ktoré boli kľúčové pre vznik života na kamenných planétach,“ dodal.
Fobos ako vesmírna stanica
JAXA uviedla, že misia preskúma aj možnosť využitia Fobosu ako „prirodzenej vesmírnej stanice“ prostredníctvom vývoja technológií potrebných na cestu tam a späť medzi Zemou a Marsom. Tie sú podľa agentúry „nevyhnutné pre pilotovaný výskum Marsu“. Na misii MMX spolupracujú francúzske Národné centrum pre vesmírne štúdie (CNES), Nemecké centrum pre letectvo a kozmonautiku (DLR), americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Európska vesmírna agentúra (ESA), ako aj desiatky univerzít a technologických spoločností.
MMX však nie je jedinou misiou k Marsu, ktorej cieľom je dopraviť materiál späť na Zem. Rover NASA Perseverance, ktorý sa po povrchu Marsu pohybuje od roku 2021, už odobral vzorky pripravené na dopravu na Zem. Misia však bola po januárovom hlasovaní amerického Kongresu fakticky zrušená administratívou prezidenta Donalda Trumpa. Čína zároveň oznámila, že jej sonda Tianwen-3 má odštartovať približne v roku 2028 a vzorky z Marsu dopraviť na Zem okolo roku 2031. To znamená potenciálne skôr, ako sa vrátia vzorky z misie MMX.
