Rover Perseverance prepisuje históriu Marsu. Radarové merania prístroja RIMFAX odhalili hlboko pod povrchom krátera Jezero pozostatky masívneho starovekého deltového systému. Tento nález potvrdzuje, že voda na červenej planéte nestiekla len po povrchu, ale modelovala krajinu oveľa dlhšie, než sme si mysleli. Pre vedcov ide o zásadný objav – čím dlhšie bola planéta vlhká, tým vyššia je šanca, že na nej kedysi existoval život.
Ďaleko v kráteri na planéte obývanej iba robotmi, skúma rover NASA Perseverance suchú krajinu, ktorá bola pred miliardami rokov rozsiahlym riečnym systémom. Novoobjavená delta v kráteri Jezero však zrejme nie je jedinou stopou po veľkom množstve vody, ktorá kedysi tiekla po povrchu Marsu. Keď prístroj RIMFAX preskúmal podložie tohto krátera hlbšie ako kedykoľvek predtým, objavil rozsiahly deltový systém napájaný tečúcou vodou. Znamená to, že voda tiekla po povrchu Marsu oveľa dlhšie ako napovedá samotný povrch a toto zistenie má dôležité dôsledky pre minulú obývateľnosť planéty.
„RIMFAX odhaľuje širší riečny systém, ako ten, ktorý bol pozorovaný z obežnej dráhy. Naznačuje to dlhšie obdobie riečnej sedimentácie, vodných procesov a potenciálne obývateľných podmienok, ako sa predtým predpokladalo v kráteri Jezero,“ uviedla pre Science Alert Emily Cardarelliová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. „RIMFAX objavil staršie podzemné deltové prostredie pod dnešnou deltou, čím posunul obdobie potenciálnej obývateľnosti krátera Jazero ešte ďalej do minulosti.“ Po mnohých rokoch intenzívneho výskumu je čoraz jasnejšie, že Mars nebol vždy suchou, hrdzavo-červenou prachovou planétou, akou je dnes.
Viaceré dôkazy poukazujú na to, že kedysi tam voda tiekla vo veľkom množstve, a to od krajiny vytvorenej vodnou eróziou až po minerály, ktoré mohli vzniknúť iba v prítomnosti kvapalnej vody. Toto však vyvoláva ďalšie otázky. Jednou z najdôležitejších pre obývateľnosť je skutočnosť, ako dlho sa kvapalná voda na povrchu Marsu udržala. Dlhšie obdobie poskytuje väčší časový priestor na vznik mikroorganizmov, ktoré vedci považujú za najpravdepodobnejšiu formu života, aká mohla na Marse existovať. Krajina tejto planéty je zachovaná miliardy rokov, pretože nie je vystavená tektonickým a poveternostným podmienkam ako Zem.
Vek delty v kráteri Jezero, ktorú skúma Perseverance, sa odhaduje na približne 3,7 miliardy rokov, teda do obdobia od neskorého Noachianu po skorý Hesperian. Práve v tom čase mal Mars povrchovú vodu, ktorá vytvára podmienky pre silnejšiu eróziu a ukladanie sedimentov. Vznik a vývoj niektorých minerálnych usadenín v kráteri Jezero vedcov dlhodobo mätie, najmä ohľadom jednotky bohatej na karbonáty a olivín, ktorá je známa ako Margin. Aby vedci zistili, ako táto vrstva vznikla, použili na hlboké preskúmanie podložia prístroj RIMFAX. Počas 78 presunov medzi septembrom 2023 a februárom 2024 rover opakovane meral pomocou podzemného radaru a zbieral údaje pozdĺž trasy dlhej približne 6,1 kilometra. Merania prenikli do hĺbky viac ako 35 metrov.
Keď vedci začali dávať dohromady dáta, z temnoty sa postupne vynorila skrytá deltová krajina. „V momente, keď sme uvideli radarový záznam zo Sol 909, uvedomili sme si, že táto vrstva je priesvitnejšia ako tie, ktoré sme videli predtým. Ako sme pokračovali cez jednotku Margin, videli sme čoraz hlbšie do podložia až do hĺbky približne 35 metrov,“ uviedla Cardarelliová. „Radarový záznam zo Sol 1052 bol obzvlášť vzrušujúci, pretože sme videli zložité štruktúry v hĺbke, ktoré sme predtým nepozorovali.“ Radarové údaje odhalili množstvo vrstiev hornín siahajúcich hlboko pod zem, usporiadaných v šikmých vzoroch, ktoré sú na Zemi typické pre sedimenty usadzujúce sa vo vode, keď rieka ústi do širokej panvy.
Vedci tiež identifikovali lalokovité a kanálové štruktúry zodpovedajúce formovaniu tečúcou vodou, ako aj erózne ryhy, spätné usadeniny a ukryté balvany. „Ide o bežné prvky riečnych systémov, hoci ich zachovanie nie je vždy zaručené, pretože riečne systémy sú dynamické,“ dodala Cardarelliová. Hoci radar dokáže preskúmať v jednom mieste iba niekoľko desiatok metrov do hĺbky, kombinácia meraní pozdĺž celej trasy roveru umožňuje vedcom rekonštruovať oveľa hrubšie sedimentárne usadeniny.
