Meno Aztékov pochádza z názvu legendárneho mesta Aztlán, ktoré Aztékovia pokladali za svoju pravlasť. Sami sa však nazývali Mexikovia. Do údolia Mexika. kde našli útočisko, prišli v 13. storočí a založili na močaristom ostrove uprostred jazera v roku 1325 Tenochtitlán (dnes Mexiko).
Slovo tenochtitlán znamená miesto, kde rastie kaktus tenochtli. V priestore vybudovali umelé ostrovčeky, na ktorých žili, obrábali kukuričné polia a ovocné záhrady. Rozšírili svoju nadvládu nad ostatnými kmeňmi, od ktorých prevzali jazyk a náboženské zvyky a za nasledujúce dve storočia tu vybudovali mohutnú ríšu s takmer 12 miliónmi obyvateľov. Porazené národy im museli odvádzať dávky drahých kovov, šperkov, ozdobných pier, kakaa, gumy, ale aj nešťastníkov na ľudské obety. Vďaka tomuto získali Aztékovia obrovské bohatstvo a preto aztéckych panovníkov nenávideli v celej oblasti. V roku 1428 Tenochtitlan, Taxcoco a Tlacopán vytvorili „Trojčlenný spolok“, z ktorého sa postupne stala „Aztécka ríša“. Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. U Aztékov odev naznačoval sociálne postavenie jednotlivca. Ozdoby zo vzácnych pier, nefritu a zlata boli vyhradené šľachticom, zatiaľ čo prostí ľudia sa museli uspokojiť s obsidiánom a kožami králikov. V čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Ich výchova v chrámových školách bola prísna a tvrdá. Príprava na kňazské povolanie vyžadovala mravnú čistotu a fyzickú i morálnu vytrvalosť. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza.
Pokladali za česť obetovať sa bohom
Sto rokov predtým, ako definitívne zanikla, prešla ríša Aztékov obrovskou zmenou. Syn vládcu Tlacaelel prehlásil boha vojny Huitzilopochtli za najvyššieho zo všetkých bohov. Od vtedy obyvatelia Aztéckej ríše slúžili bohovi vojny. Početné ľudské obety sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Zvyčajne Aztékovia ako obete bohom využívali vojnových zajatcov. Naneštastie napriek tomu, že viedli množstvo vojen, nepodarilo sa im chytiť dostatok nepriateľských zajatcov. Potrebovali viac obetí pre bohov. A tak sa dohodli so susedným mestom Tlaxcala, že budú medzi sebou neustále bojovať iba preto, aby mali Aztékovia dostatok zajatcov na vykonávanie obetných obradov. Mnohí obyvatelia považovali za česť obetovať sa bohom. Aké veľké bolo prekvapenie španielskej armády, keď oslobodila zajatcov a oni sa rozhnevali, že ich pripravili o česť obetovať.
Dobrovoľné obete
Mnohí obyvatelia považovali za česť obetovať sa bohom. Aké veľké bolo prekvapenie španielskej armády, keď oslobodila zajatcov a oni sa rozhnevali, že ich pripravili o česť obetovať. Zvyčajne obrad prebiehal tak, že obeť musela vyjsť po schodoch do veľkej pyramídy a ľahnúť si na kamenný oltár. Kňaz sa postavil k nemu a v rukách držal nôž. Čepeľ noža bola vyrobená zo sopečného skla. Kňaz následne nožom obeti rozrezal hrudník a vytiahol ešte stále bijúce srdce. Potom ho zodvihol do výšky pred zrak všetkých prítomných obyvateľov. Následne srdce roztrieštil o obetný oltár. Nevládne telo obetovaného bolo zgúľané po schodoch pyramídy. Pod pyramídou už na telo čakali mäsiari, ktorí ho rozporcovali na kúsky. Kostra bola odstránená a vystavená spolu s kostrami ostatných obetovaných ľudí.
Jedli ľudské mäso na rôzne spôsoby
Z mäsa sa pripravili pokrmy pre najbohatších Aztékov. Telá obetovaných ľudí sa často neskôr piekli spolu so zrnom. Z pripraveného jedla boli potom medzi kňazmi hody. Niekedy sa mäso pripravilo pre celé mesto. Každý obyvateľ, ktorý sa zúčastnil na hodovaní sa zapojil aj do kolektívneho rituálneho kanibalizmu. Z kostí neskôr vyrobili ozdoby, zbrane a hudobné nástroje. Dodnes pretrvalo jedno jedlo z tohoto hodovania – pozole. V čase Aztékov išlo o polievku, konkrétne vývar zo stehna obetovaného človeka. Polievka sa podávala výlučne vládcovi ríše. Dnes sa polievka samozrejme nevyrába z ľudského mäsa. To je nahradené bravčovým mäsom. Chuť je vraj veľmi podobná. Keď dorazili kresťania do ríše Aztékov a nahradili ľudské mäso bravčovým, Aztékovia sami priznali, že chute sú skutočne veľmi podobné. Ríša bola zničená v čase svojej najväčšej slávy a moci v roku 1519 Španielom Cortésom.
