Prvá písomná zmienka o dvoch častiach Medzeva (Vyšného a Nižného Medzeva) je z roku 1427. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom a hutníctvom kovov. Bohatstvo tohto materiálu, početné vodné toky dali vznik tomu, aby sa tunajšie získané kovy spracovali na konečný produkt. Preto v roku 1366 Jasovské prepošstvo uzatvorilo zmluvu s majstrom Heliasom Teknágelom, pôvodom z Flámska, zakladateľom hámrov na prítokoch rieky Bodva, v ktorých sa dodnes vyrábajú kované výrobky ako sekery, motyky, lopaty a pod.
Vyšný Medzev získal štatút slobodného kráľovského privilegovaného banského mesta za cisára Leopolda prvého. Trhové právo získal za čias Márie Terézie. V tomto období bol Vyšný Medzev ekonomicky silný, o čom svedčí aj existujúce námestie s kultúrnym bohatstvom. Okrem kováčskeho remesla pôsobili v meste rôzne cechy, ako napr. pivovarnícky, ktorý bol založený v roku 1750. Obyvatelia, okrem baníctva a kováčstva, sa živili uhliarstvom, výrobou šindlí, krajčírstvom, prácou v lese, vyrábali klince korytá a pod. Prosperujúce baníctvo začalo v II. polovici 19. storočia upadať. Miestni baníci nestačili konkurovať silnej Rimamuránskej spoločnosti, ktorá na pár desaťročí prevzala vyšnomedzevské baníctvo. Pre nedostatok pracovných príležitostí sa veľká časť obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia vysťahovala do Ameriky a svojím spôsobom Vyšný Medzev hospodársky upadol. Obyvateľstvo sa okrem kováčstva živilo málo produktívnym poľnohospodárstvom. Pri vzniku I. ČSR v júni 1919 boli v chotári obce mnohé boje, pri ktorých padli piati červenoarmejci. Pochovaní sú na miestom cintoríne. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 obec pripadla k okresu Gelnica. Aj keď čas hungaristicko orientovaných prívržencov Zjednotenej maďarskej strany bola za pričlenenie medzevskej doliny k Maďarsku, Vyšný Medzev sa stal pohraničnou obcou Slovenského štátu. Slovensko-maďarská hranica bola na katastrálnom území Vyšného Medzeva a Jasova. Prírodná hranica bol Pustý potok v Lucia Bani. Politický život bol v období I. ČSR aj za bývalého Slovenského štátu veľmi čulý. Aj protifašistický boj počas 2. svetovej vojny bol silne organizovaný a aktívny, ktorého dôkazom sú účastníci v SNP a v partizánskom odboji. Do roku 1960 bola obec samostatná. Počet obyvateľov sa od toho času pohyboval okolo tisíc. Do roku 1999 obec Vyšný Medzev s Lucia Baňou bola pričlenená k Nižnému Medzevu. Od roku 1999 obec Vyšný Medzev a Lucia Baňa opäť dostala svoju právnu subjektivitu.
Erb a pečať Medzeva
Erby a pečate sú najcitlivejším ukazovateľom právneho postavenia mesta a obce. Mestské a obecné erby sú silným prameňom regionálnych dejín, majú širokú a zaujímavú obsahovú náplň. Osamostatnením obce Vyšného Medzeva od mesta Medzeva Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prehodnotila symboly obce Vyšný Medzev a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky. Pečať obce Vyšného Medzeva je okrúhla a v medzikruží má vyrytý pomerne rozsiahly majuskulný kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Zo znenia kruhopisu, v ktorom sa uvádza Mária Magdaléna (od 14. storočia je patrónkou vyšnomedzevského kostola) a obrazového stvárnenia Madony s dieťaťom je zrejmý rozpor. Možno ho vysvetliť len tak, že Vyšný Medzev prevzal obrazovú symboliku Nižného Medzeva (tam je gotický kostol z 15. storočia zasvätený Narodeniu Panny Márie). Na odlíšenie svojej pečate od nižnomedzevskej postačovala Vyšnomedzevčanom iba špecifikácia miestneho patrocínia a názvu obce v kruhopise. Na ďalších známych pečatiach Vyšného Medzeva pochádzajúcich z druhej polovice 19. storočia sa Madona s dieťaťom a dvojkrížom vznáša v oblakoch a pod ňou sú nad trojvrším skrížené banícke kladivka. Vlajka obce Vyšného Medzeva pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Vlajka je ukončená s tromi cípmi.
