Pred jedenástimi rokmi, presne 21. decembra 2014 dotĺklo jeho šľachetné srdce. Každý sa narodí človekom, ale nie vždy ním aj zostane. Dr. Ľudovít Pavlo zostal Človekom až do konca svojho života.
Ľudovít Pavlo sa narodil 18. marca 1925 na východe Slovenska v Michalovciach, presnejšie v časti Stráňany. Bol druhým dieťaťom Jána Pavla a Alžbety Pavlovej. V malom mestečku začal snívať svoje životné sny. Chodil do miestnej ľudovej školy a už vtedy štúdium bral veľmi vážne. Rodičia ho zapísali do katolíckeho Orla. Dobrí priatelia zohrali v jeho živote veľkú rolu. Rád spomínal na Ferka Fugu, ktorý sa stal kňazom a neskôr odišiel do Ríma. Druhým priateľom, aj keď o dva roky starším, bol Jozef Tomko z Udavského. Nie, nejde o náhodnú zhodu mien. Jozef Tomko sa tak isto stal kňazom ako Ferko Fuga a neskôr kardinálom rímskokatolíckej cirkvi a fakticky druhým človekom vo vedení Vatikánu. V kontakte boli až do posledných chvíľ.
Aký bol človek doktor Pavlo?
Od malička mal citlivú dušu a kde mohol tam aj pomohol. Ako sám spomínal v roku 2005, počas oslavy jeho osemdesiatky v prostredí Country Clubu mestečka Wayne / New Jersey /, do školy išiel v topánkach a v kabáte. Domov sa však vrátil bosý. Topánky a ošatenie daroval chudobným. Po skončení vojny a zániku Slovenského štátu prišiel v roku 1946 študovať medicínu na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Po poprave Dr. Jozefa Tisa, prezidenta Slovenského štátu, zorganizoval zbierku na veniec pre prezidenta. Akcia bola rýchla a mimoriadne účinná. Veniec dali vyrobiť v kvetinárstve blízko Manderláku. Pavlo sa bál, aby ho majiteľ neprezradil, a preto tam prišiel s veľkou obavou. Majiteľ zareagoval presne opačne. S veľkou láskou spomínal na prezidenta, ktorý sa občas zastavil v ich obchode. Celá rodina uvila nádherný veniec vo farbách trikolóry i s veľkým nápisom „Od bratislavských akademikov“. Po zaplatení venca zvyšok Dr. Pavlo zaniesol do spolku Svätého Vincenta pre chudobných ľudí. Stal sa objektom sledovania štátnej bezpečnosti, a preto musel utiecť. Cesty ho zaviedli až do Spojených štátov. Medzitým slávnostne promoval na Univerzite Johannesa Guttenberga v nemeckom Meinzi. Tam sa aj zoznámil so svojou budúcou manželkou Máriou Steinhübelovou, ktorá bola lekárkou.
Vynikajúci rodinný lekár
Dr. Pavlo po viacročnej praxi v nemocnici sa začal špecializovať na rodinného lekára, ktorý je k dispozícii denne 24 hodín. Spolu s manželkou si v meste Derby /Connecticut/ otvorili súkromnú ambulanciu. Pre svoju obetavosť a odbornosť si získal veľkú úctu a dobré meno medzi svojimi pacientmi. Bol žiadaným lekárom najmä zámožnejšou vrstvou spoločnosti. Nikdy však neodmietol pomoc chudobným. Vďaka premysleným investíciám sa stal majetným človekom, ktorý veľkoryso podporoval rôzne kultúrne a spoločenské aktivity slovenskej komunity. Bol uznávaným lekárom a mal vysoké spoločenské postavenie. Za svoju prácu medzi americkými Slovákmi v USA dostal od Multiethnic Federation v roku 1996 prestížne ocenenie Medal of Honor a 1. januára 1998 prevzal z rúk prezidenta SR Michala Kováča Pribinov kríž I. triedy. Dr. Pavlo bol nositeľom aj ďalších vysokých vyznamenaní.
Viacnásobný predseda Slovenskej ligy v Amerike
Bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov, ktorý si dal za cieľ obnovu slovenskej štátnosti. Na čele Slovenskej ligy v Amerike stál tri funkčné obdobia. Prvý raz ho za predsedu zvolili delegáti zastupujúci slovenské spolky v USA roku 1993. Odvtedy zorganizoval veľké množstvo prospešných aktivít pre svoje milované rodné Slovensko. Jeho veľký sen sa naplnil 1. januára 1993 v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Často vravieval : „vlastný štát znamená mať život“. Ako lekár presne vedel o čom hovorí. Bol štedrý a rád podporoval rôzne aktivity. Z jeho iniciatívy Slovenská televízia nakrútila v rokoch 1997 až 1998 trojdielny 105 minútový dokumentárny film Slováci v Amerike. Film pravdivo zachytáva slovenský život v USA, ako aj niekoľko desaťročné zápasy slovenskej inteligencie v Amerike za zviditeľnenie Slovenska a Slovákov vo svete.
Bol pracovitý a do večnosti odišiel vyrovnaný
Po odchode na zaslúžený odpočinok ešte niekoľko rokov pracoval ako výkonný predseda Slovenskej ligy v Amerike. Rád poradil, ale sa aj menovite posťažoval na tých, ktorým pomohol a oni zneužili jeho dobrosrdečnú povahu. „Boh ich bude súdiť“, vravieval. Na Slovensku bol Dr. Ľudovít Pavlo čestným členom Slovenskej asociácie novinárov, členom Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov. Napísal desať kníh v slovenskom i anglickom jazyku – Na vlnách času /1995/, Ordinácia doktora Lou /1996/, Na tenkom ľade /1997/, Katechéta /1998/, Hľadanie stratenej slobody /1999/, Herr Blei /2000/, Kĺbko vreteníc /2004/ a ďalšie. V krajanskej tlači v USA bolo publikovaných veľa jeho príhovorov a vystúpení. Urna z ostatkami Dr. Ľudovíta Pavla bola uložená do rodičovského hrobu 14. februára 2015 v Michalovciach. Štefan Dlugolinský
