Ministri zahraničných vecí štátov strednej Európy v rámci formátu Central 5 (C5) diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine aj Blízkom východe, o nelegálnej migrácii či o rozširovaní Európskej únie. Stretnutie ministrov zo Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska a Slovinska sa uskutočnilo vo štvrtok v obci Tomášov (okres Senec).
Všetci piati ministri podľa šéfa slovenského rezortu diplomacie Juraja Blanára odsúdili narušenie poľského vzdušného priestoru dronmi počas ruského útoku na Ukrajinu. „Sme jednotní z hľadiska prístupu pomoci a solidarity. (…) Chceme, aby sa podporovalo definitívne riešenie tým, že bude pokračovať v mierovom úsilí, ktoré začala administratíva amerického prezidenta,“ povedal Blanár. Hovorí, že v súvislosti so situáciou na Blízkom Východe sa zhodli na dodržiavaní medzinárodných a humanitárnych práv. Považujú to za kľúčové.
Ministerka zahraničných vecí Rakúska Beate Meinl-Reisingerová tvrdí, že spoločným cieľom je vytvoriť mier na Ukrajine, ktorý bude garantovať dlhodobú bezpečnosť a mier pre občanov. Apeluje na zvýšenie tlaku na Rusko. Rakúsko podľa Meinl-Reisingerovej žiada zmenu pri vnímaní nelegálnej migrácie a zavedenie nového paktu o migrácii. Pravidlá majú garantovať zastavenie nelegálnej migrácie a dodržiavanie ľudských práv.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó poukázal na to, že stredná Európa čelí spoločným výzvam a najzávažnejšou z nich je migrácia. Pripomenul, že Maďarsko postavilo na vonkajšej hranici Európskej únie (EÚ) plot, vďaka ktorému zachránilo Európu od vyše jednej miliardy nelegálnych migrantov. Szijjártó ubezpečil ministrov, že Maďarsko bude aj naďalej takto chrániť EÚ pred nelegálnou migráciou. Maďari sú však podľa neho za tento plot dennodenne pokutovaní zo strany Únie, no Poliakom za výstavbu plota prisľúbila finančnú pomoc. „Je to obrovská nespravodlivosť. Je to dvojaký meter a preto som požiadal svojich kolegov o solidaritu v tejto veci,“ podotkol Szijjártó.
Ministri našli podľa českého šéfa rezortu zahraničných vecí Jána Lipavského zhodu v otázke Západného Balkánu. „Je to práve integrácia do EÚ. Približovanie týchto zemí do Európskej únie pomôže zlepšiť hospodársku situáciu, ale musí to mať aj hodnotový a bezpečnostný aspekt, aby sme nachádzali zhodu v týchto základných veciach,“ uviedol Lipavský. Doplnil, že na stretnutí sa dotkli aj situácie na Blízkom Východe. Po humanitárnej stránke tam nie je podľa neho dobrá situácia a mierový proces musí pokračovať aj tam.
Slovinská ministerka zahraničných Tanja Fajonová vyzvala partnerov, aby uznali Palestínu ako štát, tak ako to urobilo Slovinsko. Zároveň sa podľa nej všetci snažia o urýchlenie procesu rozšírenia EÚ o štáty Západného Balkánu. Pripomenula, že prednedávnom spolu s Talianskom a Chorvátskom zaslali list, ako by sa proces mohol zrýchliť. Chcú, aby do roku 2030 nastalo zrýchlenie o dva či tri štáty Západného Balkánu. Slovinsko tiež podporuje rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.