Názov Zeppelin sa dnes používa pre pomenovanie vzducholodí. Tieto gigantické lietajúce stroje umožnili ľuďom v prvej polovici 20. storočia prvýkrát vznášať sa k oblohe a dostať sa na vzdialené miesta spôsobmi, ktoré sa predtým zdali nemysliteľné.
História týchto majestátnych priekopníkov letectva sa začala prototypom LZ 1, ktorý postavil nemecký generál a konštruktér, gróf Ferdinand von Zeppelin. Priezvisko starého šľachtica, v povedomí verejnosti zostal ako „pán oblohy“, sa stalo synonymom pre všetky nemecké vzducholode. Od prvého letu legendárnej vzducholode LZ 1 Zeppelin uplynie v stredu 2. júla 125 rokov. Gróf Ferdinand von Zeppelin si koncom 19. storočia predsavzal, že vyvinie vzducholoď, ktorá by bola schopná prekonať dlhšie vzdialenosti. Potenciál balónov používaných na vojenské účely spoznal počas americkej občianskej vojny (1861 – 1865). Za oceánom pôsobil ako pozorovateľ pri armáde Severu, ktorá často používala na pozorovanie bojiska balóny plnené plynom. Konštruovaniu a výstavbe vzducholodí sa ale naplno venoval až po odchode z armády, v ktorej slúžil viac ako 30 rokov.
Svoj dávny sen začal 61-ročný gróf Zeppelin premieňať na skutočnosť v roku 1899 na brehu Bodamského jazera. V zálive Manzell vybudoval obrovskú plávajúcu montážnu halu, v ktorej zostrojil svoju prvú 128 metrov dlhú vzducholoď – LZ 1. Mala tvar cigary a poháňali ju dva motory so štyrmi vrtuľami, ktoré boli umiestnené na gondolách. Plášť vzducholode, zhotovený z niekoľkých vrstiev látky, vystužovala pevná kovová konštrukcia. Štart vzducholode bol niekoľkokrát odložený – prvýkrát mala vzlietnuť už v októbri 1899, ale kvôli nepriazni počasia museli štart odložiť. Deň „D“ napokon nastal 2. júla 1900. K Bodamskému jazeru v južnej časti Nemecka sa hrnuli v tento deň zvedavci z rôznych kútov Európy – mestečko Friedrichshafen praskalo doslova vo švíkoch.
Slávnostný okamih vzlietnutia vzducholode nad Bodamským jazerom do výšky takmer 400 metrov sledovalo krátko po ôsmej hodine večernej okolo 12.000 ľudí. Na jej palube sa v dvoch gondolách viezlo päť ľudí – gróf von Zeppelin, barón Konrad von Bassus, inžinier Fritz Burr a v druhej, 60 metrov vzdialenej zadnej gondole boli mechanik Gross a nemecký novinár a cestovateľ Eugen Wolf.
Hoci približne 18-minút trvajúci let LZ 1 nebol príliš úspešný, počas neho sa stroj prehol a navyše jeden z motorov zlyhal, grófa Zeppelina to neodradilo. Naopak, vo svojom úsilí pokračoval s ešte väčším odhodlaním. V roku 1906 skonštruoval LZ 2 – výkonnejšiu a úspešnejšiu vzducholoď. Svoj vrchol ako civilný dopravný prostriedok dosiahli vzducholode Zeppelin v 20. a 30. rokoch 20. storočia, pričom tieto majestátne lietajúce stroje sa stali symbolom luxusu, elegancie a pokroku.
Ich osud spečatila katastrofa, ku ktorej došlo 6. mája 1937 na letisku Lakehurst v americkom štáte New Jersey, kde mal tragickú nehodu Zeppelin LZ 129 Hindenburg. Na vzducholodi, ktorá práve dokončila transatlantický let z Frankfurtu nad Mohanom, počas pristávacieho manévru náhle vypukol požiar a 245 metrov dlhý gigantický vzdušný koráb pohltili plamene. Následne sa zrútil na zem a vybuchol. Nehoda najväčšieho lietajúceho stroja v histórii si vyžiadala životy 36 ľudí a znamenala koniec éry civilných letov vzducholodí Zeppelin.
