Ak pôjdete v lete na severný Spiš, do Starej Ľubovne a okolia, určite navštívte hrad Ľubovňa, Nestwille park v Hniezdnom a Vyšné Ružbachy. Na hrade Ľubovňa si nezabudnite všimnúť dva významné erby, ktoré sú umiestnené v miestnosti princezien De Bourbon a erb rodu Zamoyski. Azda najkrajšie zobrazené erby nájdete na vrchnom čelnom priečelí Bieleho domu v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, ktoré sú vytvorené majstrom kamenárom. Iste, ak by sme pátrali aj po ďalších erboch významných rodov, ktoré na severnom Spiši pôsobili, bolo by ich rozhodne aj na tri desiatky.
Používanie erbov patrí do hlbokej histórie. Jednotlivé erby sa viažu na existenciu rytierskeho stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnili sa iba tam, kde existoval rytiersky stav. Počas celého stredoveku boli erby predovšetkým súčasťou rytierskeho vyzbroja, čo potvrdzuje aj pôvodné pomenovanie erbu arma, čiže po latinsky zbraň. História zavedenia erbov siaha do dávnej minulosti. Už v staroveku používali vojská vládcov rôzne označenia, zástavy i farby oblečenia. Malo to svoje praktické dôvody. Vojská museli byť jasne odlíšené, aby v zápale boja presne vedeli, kto je spojenec a kto nepriateľ.
Erby európskych rodov vznikli počas druhej krížovej výpravy do Svätej zeme v rokoch 1147 až 1148. Slúžili tak isto na rozoznanie jednotlivých križiakov a aj počtov vojakov vyslaných pánom, čiže majiteľom erbu. Rytieri v plnej zbroji boli chránení brnením, a preto sa dali rozlíšiť iba podľa farieb časti odevu, erbu na obrannom štíte, či zástave. Výhodou rozoznania jednotlivých bojovníkov bola farebnosť a jasné označenie viditeľné aj z väčšej vzdialenosti. Rytieri boli aj dobre vycvičení bojovníci na koňoch a vybraní zo šľachtického stavu. Zohrali významnú úlohu nielen počas križiackych výprav ale aj v iných stredovekých vojnách. Šľachta poskytovala vojenské služby svojim kráľom a tí ju odmeňovali pozemkami, titulmi a aj mocou nad prideleným majetkom. Ich majetky a výnosy z nich postačovali na vlastníctvo mnohých koní, zbraní a príslušného počtu služobníctva.
Rytiermi sa často boli mladší šľachtickí synovia, pretože najstarší potomok zvyčajne zdedil otcove majetky a mal iné starosti. Niektorí rytieri sa na vojnách zúčastňovali z túžby po získaní moci a majetku, iní z náboženských pohnútok a niekedy aj na ochranu pútnikov. Rytierstvo však neznamenalo len bojovanie a vojny. Od rytierov sa očakávala kultúrnosť, čestnosť, ochrana slabých a pomoc chudobným. Tieto vlastnosti sa označovali za rytierstvo. Z histórie však vieme, že všetci rytieri tieto vznešené ideály niekedy nevyznávali.
Erby na hrade Ľubovňa a v kúpeľoch
Ak vstúpite do hradu Ľubovňa privíta vás erb významného kniežacieho rodu Lubomirski. Tento významný poľský rod výraznou mierou prispel k prestavbe a posilneniu významu hradu a okolia. Lubomirski nezmazateľnú pečať zanechali aj Podolínci, kde nechali postaviť nádherný piaristický barokový kláštor. O jeho založenie sa zaslúžil knieža Stanislav Lubomirski, ktorý bol správcom zálohovaných spišských miest. Založenie kláštora a usadenie piaristov na Spiši malo pomôcť pri rekatolizácii územia. Zakladajúca listina kláštora bola podpísaná v novembri 1642 v Krakove. Okrem iného sa v nej píše: „aby piaristi v súlade so svojím poslaním vychovávali mládež v kresťanskej nábožnosti i náukách, šírili vieru a katolícke náboženstvo kázňami a katechizáciou a na zakladateľa vo sv. omšiach i svojich modlitbách na večné časy pamätali“. Vráťme sa však na hrad Ľubovňa. Po posledných súkromných majiteľoch hradného panstva a kúpeľov Vyšné Ružbachy zostal erb rodu Zamoyski. Erb patrí medzi najstaršie erby významného a starého poľského šľachtického rodu. Prvá zmienka o erbe pochádza z roku 1398. Erb sa používal vo viacerých poľských vojvodstvách a to najmä Brzeskom, Krakowskom, Sandomierskom, Sieradzkom, Lęczyckom, Poznańskom a tiež na Mazowszu. Erby mali pôvodne svoje špecifické vyobrazenia pre odlíšenie nízkej a vysokej šľachty. Erb na hrade a najmä plastický erb na priečelí Bieleho domu je zjednodušený. Nechal ho vytvoriť Ján Kanty Zamoyski. Na erbe sú viditeľné dve zlaté kópie v znaku kríža, cez ktorý sa pretína ďalšia zlatá kópia. Symboly kópií, ktoré používa rod Zamoyski, sú odvodené od legendy, ktorá spomína istého Floriána Szarega z poľských Majkowic, ktorého rod mal v erbe kozľa z rohami. Florián sa zúčastnil bitky pod Plowcami v roku 1331 a bol zasiahnutý tromi nemeckými kópiami. Na bojisku ho spozoroval samotný kráľ Władysław Łokietko, ktorý sledoval bojovnosť zhromaždeného vojska na bojisku. Kráľ sa spýtal udatného rytiera, či rany a bolesti, ktoré mal, ho veľmi bolia. Rytier Florián ho však zaskočil a povedal: ,, rany ma bolia oveľa menej ako zlý sused“. Kráľovi sa odpoveď rytiera veľmi zapáčila, a preto statočného rytiera nechal zachrániť osobnými lekármi. Neskôr rytiera povýšil do vyššieho stavu a daroval mu nový erb, v ktorom bola nie len koza ale aj tri zlaté kópie s kráľovskou korunou. A samotná koruna nad erbom symbolizuje vernosť kráľovi. Pôvodne bol vraj na erbe aj nápis – „to málo bolí“. Vrch erbu používaného Jánom Kantym Zámoyskim vytvára koza s čiernymi rohami, čo je pôvodným znakom šľachtického rodu Szaregovcov. A práve rod Zamoyski odvodzuje svoj pôvod od Floriána Szarega. Historicky doložený zástupcovia rodiny boli prisťahovalci z Lęczyckého vojvodstva. Usadili sa v západnej časti poľského kráľovstva vo vojvodstve Bełskie a tam získali časť dvoch dedín Wierzba a Zamość. Prvý známy z rodu Zamoyski bol Tomasz z Łaznina syn Adama. Potomkovia posledného súkromného majiteľa hradu Ľubovňa, hradného panstva a kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch dnes žijú v Španielsku. V období delenia Poľska bol rodu Zamoyski priznaný dedičný kniežací titul, potvrdený v rokoch 1780 a 1820.
Erby rodu de Bourbon
Rod de Bourbon patrí medzi veľmi staré rody a spomína sa už v 10. storočí. Erb na hrade a v kúpeľoch patrí kráľovskej výsosti španielskej princeznej Izabele de Bourbon, manželke Jána Kanty Zamoyského. Bourbonovci sú pôvodne francúzskym šľachtickým rodom a historici ho zaraďujú do kapetovsko – anjouskej vetvy, ktorú založil Henrich IV. Navarrsky v 16. storočí ktorá vládla v španielskej Navarre, Francúzsku, Neapole, Sicílii, Parme, Španielsku, či v Luxembursku. Priezvisko Bourbonovcov je odvodené od vojvodstva Bourbon v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon l‘ Archambault.
Najstarším známym členom dynastie rodu bol Adhémar z Bourbonu, pán Souvigny a Bourbonu. Adhémar z Bourbonu žil v 10. storočí po Kristovi. Heraldický symbol ľalie, francúzsky Fleur de lys alebo Fleur de lis je symbol kvetu ľalie. Pohľadom z čelnej strany sú viditeľné tri kvetné lístky, dva bočné a stredný vztýčený. V heraldike predstavuje spolu so symbolmi kríža, či orla a leva, jeden zo štyroch najčastejších motívov. Ľalia je jeden z častých symbolov a symbolizuje čistotu, a preto býva spájaná s Pannou Máriou. Podľa legendy jej anjel, Boží posol, priniesol zlatú ľaliu. Legendu prevzali francúzski panovníci z merovejskej kráľovskej dynastie. Merovejská dynastia bola založená náčelníkmi rodov kmeňa Salských Frankov, ktorí neskôr prijali kresťanstvo. O niekoľko storočí neskôr, v 12. storočí za vlády Ľudovíta VI. „fleur de lis“ použili ako hlavný znak panovníkov francúzskeho kráľovstva. Z francúzskeho kráľovského znaku sa kvet ľalie dostal nielen do znaku mnohých miest vo Francúzsku, ale aj na vlajku Québecu, na znak Španielskeho kráľovstva a ďalších miest.
Tri ľalie, ktoré sa nachádzajú na čestnom štítku uprostred španielskeho znaku, predstavujú dynastiu Bourbonovcov, kráľovskú vetvu rodiny pôvodom z Francúzska, ktorá v Španielsku vládne od 18. storočia až do dnešných dní.
