Významnú časť každého kultúrneho dedičstva predstavuje jeho nehmotná zložka, najmä ľudové piesne, tance, tradície či iné nehmotné prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Slováci si po celé stáročia dokázali uchovať a rozvíjať dedičstvo predkov. Dialo sa tak aj napriek viacerým útlakom, ktoré prechádzali cez stáročia búrlivých dejín strednej Európy. Azda najväčší útlak na svoju podstatu Slováci zažili na konci 19. storočia. Neboli to iba ekonomické pomery v Rakúsko – Uhorsku, ale boli to najmä tvrdé postupy Budapešti v otázke pomaďarčovania celých území Uhorska, najmä severnej časti. Bieda, neúroda, hlad a pomaďarčovanie priezvisk Slovákov dospeli najskôr do štádia masívneho vysťahovalectva do širokého okolia domovskej krajiny. Po náraste najväčšieho nátlaku na pôvodne Slovenské obyvateľstvo horného Uhorska desaťtisíce Slovákov nastúpili cestu do vysnívanej Ameriky. Tam zakladali slovenské osady, kostoly, spolky, časopisy a noviny. Zgrupovali sa aby sa lepšie informovali a svojim spôsobom aj chránili. Je chvályhodné, že si Americkí Slováci uchovali takmer všetky hodnoty svojich predkov až do dnešných dní. Vo svete existuje nespočetne veľa národov a kultúr. V minulosti ich bolo oveľa viac. Vplyvom väčších i agresívnejších národov mnohé kultúry vo svete postupne zanikali. Slováci mali nielen šťastie v nešťastí, ale aj svoju hrdosť, ktorá im pomáhala v bytí o prežitie. 48. Festival slovenského dedičstva usporiadali v New Jersey 20. septembra 2026. Program sa začal o 10.00 a.m.rímskokatolíckou omšou a po nej nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program v ktorom vystúpili slovenské súbory z Ameriky a hostia zo Slovenska. Azda najväčší úspech zaznamenala folklórna skupina z Vranova – Vranovčan, ktorá upútala pozornosť aj na Manhathane v New Yorku. Festival slovenského dedičstva patrí k najvýznamnejším podujatiam Slovákov v Amerike a jeho cieľom je podporovať a udržiavať záujem o slovenskú kultúru a kultúrne dedičtvo Slovákov žijúcich v Amerike.