Slovák v Amerike

Noviny Slovák v Amerike pomáhali budovať slovenský život v Amerike – Prvé číslo vyšlo na štyroch stranách 21. decembra 1898 v Plymouth, Pa.

Noviny Slovák v Amerike vznikli v počiatkoch organizovaného slovenského života v Amerike. Vo viacerých oblastiach už existovali slovenské spolky a slovenské farnosti. V týchto enklávach si slovenskí prisťahovalci vytvárali vlastné kultúrne a národné prostredie, ale s rastúcim počtom slovenských prisťahovalcov vznikala snaha vytvoriť organizácie a časopisy, ktoré by spájali Slovákov z rôznych oblastí Ameriky do národného celku. Tak vznikli fraternalistické organizácie – Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota a neskoršie Slovenský katolícky sokol, Živena, Prvá katolícka slovenská ženská jednota a ďalšie. Súčasne vodcovia slovenských spolkov, farností a fraternalistických organizácií sa snažili vytvoriť celonárodnú reprezentáciu, ktorej hlavným poslaním malo byť zjednotenie organizovaných Slovákov v Amerike, aby mohli jednotne a účinne bojovať proti silnejúcej maďarizácii na Slovensku a proti národnostnému útlaku. Toto úsilie bolo korunované úspechom v roku 1907 založením Slovenskej ligy v Amerike a v roku 1911 vznikom Združenia slovenských katolíkov.


Počiatky Slováka v Amerike

Slovák v Amerike (SvA) boli od svojho vzniku spoločníkom v tomto úsilí. Podporovali snahy po zjednotení Slovákov v Amerike a podporovali boj proti národnostnému útlaku v Uhorsku. Ich začiatok bol skromný. Prvé číslo vyšlo len na štyroch stranách vo východoslovenskom nárečí vo vtedy malom baníckom mestečku Plymouth v Pennsylvánii. Rozmery novín boli podobne dnešným rozmerom SvA, avšak trochu menšie.

Na začiatku redakcia nemala jasné predstavy o spisovnej slovenčine. V prvých číslach sa miešajú pojmy Slovák, Slovak, Szlovjak a Slovjak. V prvom čísle na redakčnej strane pod kresbou amerického orla a americkej zástavy sa píše: „Slovak v Amerike vychadzi každu sobotu rano a šetke zpravy mušu buc do pjatku rana prislane. Zpravy odeslane do uverejňena mušu byc dopisovatelovim menom podpisane, inakše dopisy mesca v tychto novinkoch nenajdu. Spolkovo schudze (mitingy) a zabavi (balli) zadarmo budu uverejnene. Predplatná cena na celý rok je $1.00.“

V úvodnom článku sa o.i. tiež píše: „Cieľ novinkoch tychto budze: krajanoch na dobru cestu privodzic, v zlym jich napominac a rodno bratersku lasku medzi nimi rozširovac.“ Úvodník nezabudol ani na národné povedomie prisťahovalcov a nabádal ich: „Otvorce oči vaše zo spanku a tmi a nasledujce narodi tejto zemi, lebo potupa na menach vašich naznačena budze... Staňce na nohy vaše, lebo vaš drahy čas v nečistoce trovice a preto zdvihnice hlasy sve a popatrece do tvari žemi tejto šemelyma očami.“ Už v prvom čísle bolo niekoľko oznámení o spolkových schôdzach a aj oficiálne oznámenie o zakladajúcej konvencii Slovenského národného spolku, ktorá sa konala 15. januára 1890. V drobných správach zo sveta je aj takáto kuriozita: „Z Pittsburgu še daz 50 židzi vyscehovali do Palestiny. Idu do svojich predkov domu a tam še chceju usadomic.“ V prvom čísle boli uverejnené aj malé inzercie a žartovný stlpec Švagor Racík. V druhom čísle J.A. Yambara nabáda čitateľov už v spisovnej slovenčine k bratskej láske a vzájomnosti a žiada ich, aby sa vzdelávali v spisovnej slovenčine. Zdôrazňoval tiež, že Slováci v Amerike majú pomáhať starej vlasti a majú mať svojich vlastných slovenských kňazov. SvA bol piatym slovenským preiodikom v Amerike. Už 21. októbra 1886 vyšli v Pittsburghu Amerikanszko Slovenske Noviny, ktoré založili Ján Slovenský a Július Wulf. O necelé dva roky títo vydavatelia spolu s Eduardom Schwartzom a J. Markovičom založili (v máji 1888) časopis Nová vlasť.

1. februára 1989 maďarónsky aktivista Jozef Kossalko založil promaďarsky orientovaný časopis Zástava, ktorý bol tiež redigovaný vo východoslovenskom nárečí. Tento časopis vychýdzal tiež v Plymouth, Pa. Ako aj SvA, ktorý so Zástavou viedol ostré novinárske polemiky o národnej orientácií amerických Slovákov.

Nasledujúcim novým slovenským periodikom v Amerike boli Katolícke noviny, ktoré založil národne orientovaný slovenský kňaz Ignác Jaškovič. Tento kňaz bol aj zakladateľom prvej slovenskej farnosti v Amerike, farnosti sv. Jozefa v meste Hazleton, Pa., ktoré bolo strediskom uhoľnej oblasti vo východnej Pennsylvánii.


Krátka história SvA

Po deviatich číslach, ktoré vyšli v Plymouth, Pa. sa SvA presťahovali do Phoenixville, Pa. Ich majiteľ A. S. Ambrose noviny predal slovenskému obchodníkovi Jánovi Gosztonyimu, ktorý pochádzal z Prešova. Ambrose však ostal redaktorom aj naďalej. Vo Phoenixville začali SvA tlačiť vo veľkom novinovom formáte, ktorý si SvA zachovali vyše sto rokov, až do roku 1990.

Po ďalšom roku sa redaktorom SvA stal františek Pucher Čiernovodský, ktorý prišiel do Ameriky zo Sv. Jura. Ako slovenský „Zapadniar“ neovládal východoslovenské nárečie a preto chcel vydávať SvA v spisovnej slovenčine. Pre tieto a iné spory Gozstoni predal SvA sádzačovi Jánovi Spevákovi, ktorý redakciu premiestnil do New Yorku. Tam SvA vychádzali od roka 1891 až do r. 1951, ale už stále v slovenčine. V New Yorku sa novinám darilo veľmi dobre. Pod vedením schopného redaktora Gustáva Maršalla Petrovského získali mnoho nových predplatiteľov a rozšírili si aj sieť prispievateľov a inzerantov. Švagrovia Racík a Rík tiež priťahovali nových predplatiteľov svojou žartovnou rubrikou, v ktorej vtipne diskutovali o vtedajších národných témach a osobnostiach.

Evanjelický farár C. L. Orbach, ktorý patril medzi najvýznamnejšie osobností slovenského života v Amerike, sa stal redaktorom SvA v roku 1899. Po smrti J. Speváka, Rev. Orbach sa stal aj ich majiteľom.

V priebehu prvej svetovej vojny sa SvA stali denníkom. Burcovali národné povedomie a viedli boj proti Maďarom. Podporovali česko-slovenský odboj a milióndolárovú zbierku. Po skončení vojny SvA vychádzali každý druhý deň. V tridsiatych rokoch minulého storočia postihla hospodárska kríza aj SvA a v r. 1935 im hrozil zánik. V júni prestali vychádzať, ale už od 8 augusta 1935 začali vychádzať dvakrát týždenne. Od r. 1924 do r. 1951 bol s viacerými dlhšími prerušeniami redaktorom kotroverzný Ján Scíranka, ktorý bol aj väznený za podvody s pozemkami. Pod jeho vedením SvA upadali. Ešte pred začiatkom 2. svetovej vojny sa SvA stali týždenníkom.

V roku 1951 prevzal vydávanie SvA prominentný slovenský kňaz Rev. Ján Lach, ktorý ich premiestnil do Chicaga. Redaktorom sa stal spisovateľ a básnik Ján Okáľ, ktorý podstatne zvýšil ich úroveň.

Koncom roku 1958 Rev. Lach odovzdal vydávanie novín redaktorovi Jednoty Filipovi Hrobákovi a ich redaktorom sa stal schopný novinár Dr. Jozef Paučo, ktorý ich redigoval až do svojej smrti v roku 1975. Niekoľko mesiacov pred svojou smrťou Dr. Paučo odovzdal vlastníctvo SvA Michalovi Krajsovi a jeho otcovi Jozefovi Krajsovi, ktorý bol redaktorom Jednoty. Noví majitelia zmenili SvA na mesačník a redaktorkou sa stala Dragica Paučová.

SvA sa dostali do novej krízy na jar 1989, keď J. Krajsa oznámil, že od konca roka prestane vydávať SvA. V priebehu roka napriek viacerým pokusom sa nenašiel nový vydavateľ. Až v decembri 1989 Ján Holý vytvoril vydavateľskú skupinu a sám sa stal redaktorom. Sídlom redakcie sa stal Passaic, N.J. Pod vedením J. Holého SvA vychádzali až do decembra 2008. Od Januára 2009 sú vydavateľmi bratia Milan a Jaroslav Čuba a sídlom redakcie je Linden, N.J.

V rokoch 1918-1951 sa okrem už vyššie spomenutých vystriedali v redakcii viacerí významní redaktori. Niektorí z nich boli prominentnými činiteľmi v slovenskom živote. Medzi najvýznamnejších patria Anton Bielek, Albert Tholt Veľkoštiavnický, Karol Štiasny a Eduard Kováč. Od roka 1951 boli v redakcii SvA vplyvné osobnosti (Okáľ, Paučo, Holý), ktorí zastávali významné funkcie v Slovenskej lige a v exilových organizáciách. Pod ich vedením sa SvA stali jedným z najvplyvnejších slovenských periodík nielen v Amerike, ale aj v celej slovenskej diaspore. Pri zavŕšení 120 rokov života SvA, najstaršieho slovenského periodika v Amerike, tieto noviny ostávajú aj naďalej významným činiteľom v našom národnom živote v Amerike. Ak boli v minulosti bojovníkom proti národnému útlaku a za samostatnosť Slovenska, dnes sú bojovníkom hlavne za zachovanie slovenského života v Amerike.
Hore

Najnovšie Noviny